Naše otázky a odpovede Biblie (autor O.J.Weber, upravený preklad, výber otázok)


1. Ako získam vieru v Boha?
K získaniu viery v Boha prídete nadobúdaním a študovaním informácií o Bohu v Biblii a rozprávaním sa s ostatnými, ktorí sú časťou Božej Cirkvi a chcú študovať, modliť sa a pomôcť vám v tomto najdôležitejšom rozhodnutí v živote. Ak ste skutočným hľadačom pravdy Boh vám pomôže vo vašom hľadaní. Rim.10:17 hovorí, že “viera je z počutia a počutie skrze slovo Kristovo,” (Bibliu). “ Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré osvedčenie.” (Hebr.11:1-2)

Sám musíte s vážnosťou študovať Bibliu, aby ste sa mohli “ postaviť pred Boha ako osvedčený, ako pracovník, ktorý sa nepotrebuje hanbiť a správne podáva slovo pravdy” (2:Tim.2:15). Berojčania boli pochválení, pretože “každý deň skúmali Písma” (Sk.17:11). Keďže viera prichádza z počutia Božieho slova a “Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu.”(Hebr.11:6) nevyhnutnosť usilovného, častého štúdia Písma je jasná a nepochybná.

Odpovede na zvyšok vašich otázok sú stručne a jasne zodpovedané veršami, ktoré sme zoradili nižšie. Študujte ich s modlitbami a Boh vás požehná vo vašom hľadaní.

Otázky spojené s vierou.

Raz keď má človek vieru v Krista a je pokrstený potom udržiavanie a rozvíjanie viery je to čo je veľmi dôležité. Nasledujúce otázky sú zodpovedané stručne citáciami z Písma.


2. Akých ľudí a organizáciu, ak vôbec, Biblia určuje na pokračovanie činnosti cirkvi?
Toto je dôležitá otázka zvlášť s ohľadom na rozličné druhy organizácií, ktoré v náboženskom svete existujú. Hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus sám. …”a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v Cirkvi, ktorá je jeho Telom…” (Ef.1:22-23; Kol.1:18, 2:9).

V Biblii je použitých niekoľko mien pre pomenovanie mužov, ktorí sa starajú o cirkev a ktorí sú poverení duchovným vedením cirkvi. Títo muži sa volajú starší (Sk.20:17; 14:23; 1.Pet.5:1), pastieri (Sk.22:28), a biskupi (Fil.1:1).Všetky tieto mená sa vzťahujú na rovnakých mužov, ktorí konajú prácu pastierov (Sk.20:28). Sú poverení duchovným kŕmením a dozeraním na kongregáciu, ktorej sú členmi (1.Pet.5:2). Božie slovo nikde nepredpisuje umiestnenie len jedného “staršieho”, “pastiera”, “pastora”, (toto sú všetko rôzne slová na označenie toho istého človeka), nad jednou cirkvou alebo nad viacerými kongregáciami. Títo muži sú na to, aby dobrovoľne dozerali a dohliadali na Božie stádo (Sk.20:28), pásli a boli vzorom ostatným členom bez vládnutia nad nimi (1.Pet.5:2-4), a karhali falošných učiteľov a povzbudzovali kresťanov, aby neboli zvedení z cesty (Tit.1:9). Naopak, členovia cirkvi majú poslúchať svojich starších a podriadiť sa im (Hebr.13:17), oceňovať ich prácu a rešpektovať ich (1.Tes.5:12-13), napodobňovať spôsob ich života, považovať ich za hodných dvojitej úcty (1.Tim.5:17-18) a neprijímať proti nim žalobu len ak pod svedectvom dvoch alebo troch svedkov (1.Tim.5:19). Starší majú byť vybraní členmi cirkvi (Sk.6:3-4) a ich charakteristika je definovaná v Títovi 1 a v 1.Tim.3.

Tiež je definovaný predpoklad na výber mužov, ktorí môžu slúžiť ako diakoni alebo zvláštni služobníci, ktorí sú “…čestní, nie dvojtvárni v reči, nie príliš oddaní vínu, nepachtiaci po mrzkom zisku. Tajomstvo viery nech uchovávajú v čistom svedomí. Ale aj oni sa musia najprv osvedčiť a potom, ak sú bezúhonní, nech konajú diakonskú službu” (1.Tim.3:8-10). Musia byť manželmi jednej ženy, dobre spravujúci deti a domácnosť. Ich manželky majú tiež byť ženami hodnými rešpektu, nie ohováračné, ale zdržanlivé a dôveryhodné (1.Tim.3:11-12) .

Väčšina kongregácií cirkvi má mužov, ktorí sú prípravou a skúsenosťou schopní kázať Písmo kresťanom a študujúcim. Títo muži majú zodpovednosť hlásať zdravú doktrínu Božieho slova členom cirkvi a ostatným. Keď je to potrebné tiež karhajú, napomínajú a poučujú tých, ktorí môžu spôsobiť problémy, alebo ktorých spôsob života nie je v súlade s Božím slovom (2.Tim.4:2). Títo muži sa volajú evanjelisti (2.Tim.4:5) alebo kazatelia (Rim.10:14).

Je povinnosťou starších, diakonov, evanjelistov a ostatných kresťanov milovať jeden druhého ako bratov a sestry a pracovať spolu v súlade s cieľom žiť kresťanské životy a presviedčať nekresťanov o spasení, ktoré je len v Kristovi Ježišovi a Jeho Cirkvi.


3. Aké učenie a pokyny, ak vôbec, sú v Biblii týkajúce sa spôsobu života v domácnosti, ktorý majú kresťania žiť?
Biblia je literárny poklad na túto dôležitú tému. Málo vecí je dôležitejších pre deti tak ako aj rodičov ako život, ktorý majú spolu doma. Zvyky a postoje vyvinuté na začiatku manželstva, alebo na začiatku života dieťaťa sú tak dôležité, že Boh v svojej múdrosti inšpiroval napísanie biblických učení, ktoré, ak sú nasledované, budú základom pre budúcnosť celej rodiny.

Manžel, ako hlava rodiny (Ef.5:23) má dôležitú zodpovednosť, ktorú môže splniť len on sám. Rovnaká vec platí pre manželku. Manžel musí milovať svoju manželku, ako vlastné telo (Ef.5:25-29) a musí uspokojovať a starať sa o ňu, tak ako Kristus robí svojej Cirkvi (Ef.5:27, 1.Kor.7:33). Musí s ňou byť šťastný (Prísl.5:18), nebyť príkry (Kol.3:19), starať sa o ňu, ctiť si ju a pomáhať jej žiť kresťanský život, ako Božej spoludedičke (1.Pet.3:7).

Manželky majú tiež dôležité a náročné zodpovednosti. Manželka musí milovať svojho manžela, ctiť si ho a pracovať spolu s ním (1.Kor.11:3; Ef.5:33; Tít.2:5). “…Žena nevládne svojím telom, ale jej muž…”(1.Kor.7:1-5). Kresťanská žena musí byť podriadená svojmu manželovi (Kol.3:18; Ef.5:22-24) a pomáhať mu v konaní Božích prikázaní.

Manželia a manželky majú obrovskú zodpovednosť voči svojim deťom, nie ich len chovať a šatiť, ale stanoviť nábožné príklady pre svoje deti a vychovať ich “…s prísnosťou a napomínaním podľa Pána” (Ef.6:4). Musia pre nich určiť dobré príklady (2.Tim.1:5) a učiť ich ceste pravdy (2.Tim.3:15; Mat.28:19-20). Otcovia musia byť opatrní, aby neprovokovali svoje deti k hnevu alebo zlosti (Ef.6:4; Kol.3:21) ale namiesto toho ich povzbudzovali, milovali a ochraňovali.

Deti majú tiež dôležité povinnosti voči rodičom. Musia ich poslúchať (Kol.3:20; Ef.6:1) a nasledovať ich inštrukcie (Prísl.6:20-23; 1.Tim.3:4), ak samozrejme nie sú hriešne alebo nelegálne. Rešpektovať a pomáhať svojim rodičom, to sú povinnosti detí, ktoré sú dôležité, (Mk.7:10-13; Ef.6:2-3). Ak všetci, deti aj rodičia verne nasledujú Božie nariadenia ako sa navzájom k sebe správať, nielenže budú mať šťastnejší život tu na zemi, ale tiež domov v nebi.


4. Počul som o cirkvi Kristovej a chcel by som o nej vedieť viac: môžete mi pomôcť?
Ako ten, kto má záujem dozvedieť sa o cirkvi Kristovej, zaiste dlžíte sám sebe začať študovať vašu Bibliu a dostať sa do komunikácie s ľuďmi vo vašom okolí, ktorí sú časťou cirkvi Kristovej. Ak neviete nájsť cirkev Kristovu vo vašom okolí, prosím dajte nám vedieť a pomôžeme vám skontaktovať sa s kresťanmi, ktorí s vami môžu študovať Božie slovo. Keďže máte Bibliu, môžte veľa preštudovať aj sám. Napríklad si môžte prečítať pasáže z Biblie, ktoré vám povedia, čo robiť, aby ste sa stali kresťanom (Sk.2:37-38,41; 8:12; 18:8; Mt.28:19; Mk.16:15-16). Urobili by ste dobre, keby ste si prečítali jedno, alebo všetky štyri evanjeliá (Mt.; Mk.; Lk. a Ján). Každé evanjelium opisuje život Ježiša Krista od Jeho predpovedaného narodenia až po Jeho vystúpenie do neba. Počas tohto obdobia bol ukrižovaný a vzkriesený z mŕtvych na tretí deň po ukrižovaní. Mali by ste si prečítať Skutky apoštolov, ktoré opisujú začiatok Kristovej cirkvi na zemi. Zvlášť by ste si mali prečítať Skutky 2. kapitolu. Keď tak urobíte, zistíte, že tým, ktorí uverili, že Kristus bol Syn Boží a bol “…Pánom aj Kristom” (Sk.2:36) bolo povedané, aby sa kajali zo svojich hriechov (Sk.2:37-38). Potom nasledovali Petrov príkaz byť pokrstení na odpustenie hriechov a potom žiť život v Kristovi. “Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.(Sk.2:42).


5. Čo sa vyžaduje od ľudí, ktorí hovoria alebo učia celú cirkevnú kongregáciu a akým titulom a menom sú oslovovaní?
Väčšina kongregácií má mužov, ktorí svojim štúdiom Písma, skúsenosťami a povolaním k službe Bohu sú schopní učiť evanjelium ostatným kresťanom a ľuďom mimo cirkvi. Títo muži slúžia ako kazatelia, alebo evanjelisti (Rim.10:14, 2Tim.4:5). členovia cirkvi sú bratia a sestry v Kristu a tak aj kazateľ, alebo evanjelista je bratom, tak ako každý iný muž v cirkvi.

Títo muži majú obrovskú zodpovednosť pripravovať sa ku kázaniu intenzívnym štúdiom Písma samostatným aj spoločným štúdiom. Očakáva sa od nich, že budú učiť zdravé Slovo Božie tak kresťanom ako aj všetkým ľuďom, ktorí ich budú počúvať. Ak je to potrebné napomínajú, naprávajú, povzbudzujú a učia tých, ktorí majú problémy, alebo tých, ktorí učia niečo čo nie je v súlade s učením Biblie, alebo tých, ktorých spôsob života nie je v súlade s Božími príkazmi (2Tim.2:2, 4:2,5, 1Tim.1:3, Ef. 4:11-16). Úloha evanjelistu/kazateľa je veľmi dôležitá. Pavol v Rim.10:14 položil otázku: “Ako však počujú bez kazateľa? Ako však budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach.” Rim.10:15

Kým evanjelisti a kazatelia majú veľkú zodpovednosť, pretože často učia celú kongregáciu, takisto učia aj kongregácie na iných miestach. Oni, tak isto ako všetci kresťania v kongregácii, sú podriadení vedeniu starších v ich vlastnej kongregácii.


6. Ježiš nás učí byť spravodlivými, ale reálny svet nás núti porušiť Kristove zákony. Ako môžme žiť s týmto protikladom?
Aj keď si uvedomujeme, že niekedy sa nám zdá, že v živote kresťanov je veľa vážnych problémov, nie je správne povedať, že reálny život nás núti porušovať Kristove zákony. Ak vás niekto žiada, aby ste porušovali Božie zákony v spojení s vašou prácou, alebo v spoločnosti v akýchkoľvek situáciách, môžete sa o tejto veci porozprávať s osobou, ktorá vás podľa vás núti robiť čo nie je správne. Poukážte jasne, správne, odôvodnene a nekritickým spôsobom na váš problém spojený s tým o čo ste boli požiadaný. Navrhnite alternatívne spôsoby, ktorými neporušíte Boží zákon, ale dosiahnu spokojnosť zamestnávateľa, ak tak môžete urobiť. Ak je váš návrh zamietnutí, môžete naznačiť, že aj keď pracujete pre vášho zamestnávateľa radi a chcete sa mu páčiť ak tak môžete urobiť, musíte dať výpoveď zo svojej práce radšej ako sa zúčastňovať na tom o čo ste boli požiadaný. Často takýmto prístupom dosiahneme, že sa rozhodne zamestnávateľ, alebo ktokoľvek iný, kto vás núti do niečoho čo považujete za nesprávne, postupovať iným, legitímnym spôsobom.

Ak váš zamestnávateľ trvá na tom, že musíte porušiť Boží zákon, váš postup konania ako kresťana je jasný. Aj keď budete nakoniec musieť opustiť vášho zamestnávateľa, sú tu iní zamestnávatelia a iné práce, ktoré nevyžadujú porušovanie Božích prikázaní. “…Boha treba poslúchať viac ako ľudí.” (Sk.5:29) Modlite sa v tejto veci a požiadajte Boha o pomoc a vedenie. Pamätajte, že On je “…pôsobením svojej moci v nás, a nad to všetko urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme.” (Ef.3:20). V Žalme 37:25 pisateľ inšpirovaný Bohom píše: “Bol som mladý a zostarol som, no spravodlivého som nevidel opusteného ani jeho potomstvo žobrať o chlieb.” Ak budeme dôverovať Pánovi celým srdcom a nespoliehať sa na svoju vlastnú rozumnosť, Boh povedie naše kroky (Pr.3:6).


7. Niekedy sa cítim tak, že je takmer zbytočné pokračovať v snahe žiť ako kresťan, pretože toľko ostatných kresťanov sa ku mne nesprávalo dobre a neprejavovali mi žiadnu pozornosť a žijú si tak ako sa to páči im. Som celkom odradený v mojej snahe žiť kresťanský život: môžete mi pomôcť?
Takmer každý kto skutočne miluje Boha je z času na čas znechutený. Nie je to neobvyklé. Dobrou správou je, že s Božou pomocou môžte takéto pocity bezcennosti prekonať. Pre Vás je najdôležitejšou požiadavkou vytrvať vo svojom záväzku žiť ako kresťan (1Kor.16:13, Ef.6:13, 1Tes.3:8), študovať často Jeho slovo (denne ak je možné) (2Tim.2:15), modlite sa často a vytrvalo s prosbou o Božiu pomoc (1Tes.5:17, Mat.6:6, Luk.11:1, 18:1, Rim.8:26, Jak.5:16), stretávajte sa s ostatnými kresťanmi (Heb.10:25) a milujte všetkých bratov a sestry v Kristu (1Pet.2:17). Ak budete znovu depresívny a znechutený, modlite sa k Bohu., ktorý Vás nikdy neopustí ani nezanechá (Heb.13:5). Pamätajte na to, že Boh Vám dá silu prekonať všetky Vaše pokušenia a poskytne Vám východisko (1Kor.10:13). Neváhajte hľadať pomoc a povzbudenie u ostatných kresťanov (Gal.6:2). Nakoniec pamätajte, že náš Boh je milosrdným Bohom, ktorý je s nami trpezlivý a zhovievavý a nechce, aby nikto z nás zahynul (2Pet.3:9). On Vás posilní a zachráni Vás ak Mu budete dôverovať a necháte Ho vládnuť vo Vašom živote (Heb.7:24, 25).


8. Ak sa stanem kresťanom, alebo ako nový kresťan, aké obete sa odo mna očakávajú, aby som slúžil Bohu podľa Jeho vôle?
Slovo obeť pravdepodobne nie je najvhodnejším slovom pre to čo od Vás Boh chce, pretože radosť z toho, že slúžime Jemu prevyšuje oveľa viac ťažkosti a problémy, ktoré musíte prekonať. Boh Vás miluje tak, že dal svojho jediného Syna ako obeť za Vás a všetkých ľudí, aby ste mohli mať užitočný a šťastný život na tejto zemi a večný život potom (Ján3:16, 1J.4:9).

Biblia hovorí o veciach, ktoré ako kresťania nemáme robiť. Tieto veci, ktoré Boh zakazuje škodia telu, mysli, alebo sú proti zákonu vo väčšine krajín. Kritickým testom preto či je pre Vás škodlivé robiť, alebo myslieť na nejakú vec je či porušuje tieto všeobecné zákazy. Kresťania sa napríklad majú vyhýbať opilstvu, páchať cudzoložstvo, nemajú byť skúpy, nenávidieť, závidieť (Tit.3:1-5, 1Kor.6:9, Gal.5:21, Rim.13:13). Kresťania nemajú zabíjať, kradnúť, klamať (Zj.21:8, 22:15, 1Pet.4:15,1Tim.1:9,10). Majú sa vyhýbať nadávkam a prázdnym rečiam, utekať od mladíckych žiadostí a bláznivým a sporným otázkam (2Tim.2:16-23). Každá osoba, ktorá hľadá ako činiť Božiu vôľu získa veľa, ak si prečíta Ježišovu kázeň na hore v Mat.5-7.

Naproti tomu, kresťania majú vytrvať v pokušeniach a skúškach ako dobrí vojaci (2Tim.2:3), snažiť sa vytrvalo poznať a konať Božiu vôľu (2Tit.2:15), vyhýbať sa bláznivým a sporným otázkam (2Tim.2:23), musia byť ku všetkým mierny (Gal.5:22,23) a byť trpezliví a schopní učiť Božie príkazy iným v pokore, uvedomujúc si, že aj oni môžu upadnúť do pokušenia (2Tim.2:22-26). Samozrejme sa musíte pravidelne stretávať s ostatnými kresťanmi v Pánov deň a počas týždňa a byť aktívnym, milujúcim, produktívnym údom cirkvi, kráčajúc v láske, tak ako Kristus (1J.2:6), tak aby ste boli aj druhým dobrým príkladom (2Tim.3:10).

V skratke, Boh chce, aby kresťania žili produktívny život na zemi a prinášali ovocie v službe Jemu. Iné užitočné pasáže Písma pre Vaše štúdium sú: 1Tes.2:12, Kol.1:10, Gal.5:16, Fil.1:27, Rim.6:4, 2J.4, Kol.2:6 a 1Tes.4:1.

Rim.12:1-2 hovorí o tom, akú obeť chce Boh. Máme vydávať svoje telá ako živú obeť (deň čo deň). Tým, že dovolíme Bohu Jeho právo na náš čas, financie, myšlienky a skutky obetujeme sami seba pre Neho.


9.Počujem ako ľudia hovoria o radosti v slúžení Bohu. Ak sa stanem kresťanom za akých okolností môžem očakávať prežívanie tejto radosti?

Apoštol Pavel písal často o radosti a pokoji, ktorí kresťania majú tým, že slúžia Bohu. Prečítajte si Rim.15:13, 2Kor.7:4, 1:24, Gal.5:22, Rim.14:7 a Kol.1:10-12. Mnohí ostatní apoštolovia a aktívni kresťania písali o ich radosti pri službe Bohu za rôznych okolností. Luk.15:7, J.16:21, 15:11, Jak.1:2, 1Pet.1:8, Júda24.

Keď sa stanete kresťanom a slúžite verne Bohu, mnohé z týchto udalostí Vám prinesú radosť a pokoj do Vášho života. Budete vidieť ako sa menia Vaše postoje a hodnoty v živote tak ako budete rásť vo Vašej viere a ako nájdete nových kresťanov, priateľov, ktorí majú tie isté hodnoty a ciele. Krstom dostanete dar Ducha Svätého a On s vami bude až do konca života, ak Mu to dovolíte. Získate nový štandard pre radosť, užitočnosť a službu, ktorá sa páči Bohu a urobí vás šťastnými zo seba a akceptovanými Kristom a kresťanmi.

Budete mať istotu budúceho domova v nebi, ak zostanete vernými svojmu záväzku Bohu, tým, že budete vytrvalo konať službu v Jeho Cirkvi a deliť sa o evanjelium z ostatnými, ktorí nie sú v Kristovi. Budete sa tešiť z Ducha Svätého a spoločenstva z ostatnými kresťanmi. Tiež získate spokojnosť z vedomia, že Boh schvaľuje vaše nové hodnoty života.

Kresťania pociťujú radosť dokonca aj v prenasledovaniach, ktoré budú prežívať všetci boží ľudia (2Tim.3:12), pretože nám pomáhajú duchovne rásť (Jak.1:2-3). 1Pet.1:5-8 a Rim.5:3 hovoria o nevysloviteľnej radosti, ktorú majú kresťania dokonca aj v utrpení.

Radosť kresťana je viac ako len vonkajšia emócia. Je to hlboký, vnútorný pokoj a radosť, ktorá nie je závislá na vonkajších okolnostiach! Je to nadprirodzená radosť, ktorá je vytvorená Duchom Svätým (Gal.5:22). Dokonca aj keď bol vo väzení, Pavol nás vyzýva k radosti (Fil.4:4). Ak slúžite Bohu a Jeho Cirkvi verne a aktívne, tak ako to len dokážete, môžte prežiť skutočnú radosť v mnohých podobách o ktorých sa vám nikdy ani nesnívalo (1Kor.2:9).


10. V 1Pet.2:17 čítam o tom, že máme milovať bratstvo. čo to presne znamená a ako to mám uskutočniť keďže poznám len pár kresťanov, ktorí žijú v mojom meste?

Aj keď môžte osobne poznať len pár kresťanov, môžete si byť istí, že vo svete sú stovky ľudí, ktorí uverili v Ježiša a boli pokrstení (1Kor.12:13, Ef.5:23) a ktorí sa horlivo snažia konať Božiu vôľu podobne ako aj Vy. Začnite tým, že budete milovať kresťanov, ktorých poznáte osobne. Potom môžete rozšíriť lásku aj na kresťanov, ktorých osobne nepoznáte tým, že využijete akékoľvek dostupné prostriedky. Nikdy nezabudnite na to, že Boh nechce, aby bol stratený čo len jediný človek (2Pet.3:9), ale chce, aby všetci ľudia uverili a boli pokrstení na odpustenie hriechov a vošli tak do Jeho Kráľovstva, ktorým je Jeho Cirkev a aby žili produktívne životy kresťanov. Niektoré zo spôsobov ako môžte preukázať vašu lásku ostatným kresťanom sú:


a, Modlite sa za to, aby vás Boh viedol a povzbudil a dal vám možnosť hovoriť pravdu iným ľuďom.
b, Napíšte list, alebo zavolajte kresťanom v kongregácii a v iných kongregáciách a budte súčasťou užitočných aktivít a podporujte ich.
c, Pošlite peniaze, ak si to môžete dovoliť, kresťanom v núdzi.
d, Ako máte príležitosť, buďte súčasťou a povzbudzujte ostatných, aby pomáhali v dobrej práci v cirkvi.
e, Modlite sa za svojich bratov a sestry v Kristu a dajte im to vedieť, zvlášť za tých na miestach ťažkostí, vojny a hladu.

Nakoniec, skutočným testom bratskej lásky je toto: Milujeme bratov vo svojej kongregácii? Nemôžeme milovať Boha a pritom nenávidieť svojich bratov (1.J.4:20).

Aj keď nestretnete väčšinu kresťanov z ostatných kongregácií na tejto zemi, môžete si byť istí, že ich bude mnoho. Nie je to úžasná vízia, že aj keď tu na zemi nemusíme poznať mnoho kresťanov, milosťou Boha budeme žiť navždy s nespočetným množstvom verných bratov a sestier!


11. Je povedané, že máme chváliť Boha. Ako to mám robiť ja a ako to má robiť kongregácia spoločne?

Toto je výborná otázka, ktorej sa možno venuje málo času. Slovo “chváliť” znamená vzdať úctu, alebo hold Bohu. Je množstvo veršov súvisiacich s chválením Boha za Jeho milosť a starostlivosť voči svojmu ľudu. Pozrite si Ž.47:7, 30:4-8, 145:2, 150:2, 106:1 a Iz.12:1. Chválenie Boha zahŕňa viacero oblastí: spievanie Bohu piesne chvál, modlíme sa uvedomujúc si Jeho veľkosť a kraľovanie nad nami (Ž.147:1, Sk.16:25, Rim.15:11, Ef.6:18, Fil.4:2-6, Jak.5:15). Chválime Ho zato, že obetoval svojho Syna a dal nám Ho ako Spasiteľa a za to, že nechce, aby zahynul žiadny človek vo večnosti (Jak.5:16, 2Pet.3:9). Chválime Boha tým, že Ho milujeme, tým, že konáme Jeho vôľu na tejto zemi, chválime Ho našimi ústami a tým ako žijeme a tým, že v Neho kladieme našu dôveru, že nás prijme do neba (Pr.28:25, 2Kor.3:4). Kresťanom je veľmi užitočné čítať si často Ž.51:7-13 a Heb.13:15.

Nakoniec, čím viac vaša kongregácia koná Božiu vôľu v učení a v skutku - milovaním všetkých ľudí (stratených aj spasených) - tým viac bude chváliť Pána, tým, že Ho bude poslúchať. Testom nášho zanietenia pre Boha je či konáme Jeho vôľu (Mat.7:21). “A svet hynie so svojou žiadostivosťou. Kto však koná Božiu vôľu, zostáva naveky.” (1J.2:17)


12. Písmo (Mat.5:48) naznačuje, že ako kresťan mám byť dokonalý, tak ako je dokonalý nebeský Otec. Som tým odradený: ako môžem byť ja, alebo iný človek v tomto živote dokonalý?

Písmo nás nabáda, aby sme sa snažili o nič menej ako byť dokonalí. Aj keď to nikdy nedosiahneme, budeme stále viac a viac ako Boh, tým, že sa o dokonalosť budeme snažiť. Slovo “dokonalý” ako ho používa Písmo môže znamenať byť “kompletný”, “dospelý” (gréčtina), alebo bezchybný. Biblia neopisuje nikoho kto by kedy na zemi žil dokonalo, okrem Krista samotného. Noah je označený za “…spravodlivého muža, bezúhonného medzi svojimi vrstovníkmi…” (1M.6:9), ale vieme, že sa opil a znevážil tak svoju rodinu (1M.9:20-23). V 2Tim.3:16-17 inšpirované Písmo je označené za “…užitočné na učenie… aby Boží človek bol súci a pripravený na každé dobré dielo.” Cieľom Písma je viesť človeka smerom k dokonalému životu, ktorý Boh chce, aby sme žili. Jeremiáš, inšpirovaný Bohom, napísal správne, že človek nemá v moci svoju cestu (Jer.10:23). Aj napriek tomu, ak sa my ako kresťania snažíme čo najlepšie slúžiť Bohu, sme v očiach Boha dokonalí, pretože krv Krista zakrýva naše hriechy. Preto nás Boh vidí ako “..svätých a bezúhonných” (Ef.1:4).


13. Miluje Boh všetky náboženstvá ako moslimské, budhistické atď. ?

Boh je Stvoriteľom neba a zeme (1M.1:1) a Stvoriteľ človeka (1M.1:27). On je jediný Večný, Pravý, Všemocný a Živý Boh (Jer.10:10, Zj.3:7, 1J.5:20), ktorý je od vekov na veky (Ž.41:13, 93:2, 90:2, Iz.40:28, Rim.16:26). Jedine On môže spasiť celé ľudstvo, ktoré k Nemu prichádza cez Ježiša Krista, Jeho jediného Syna (Heb.7:25), ktorý je Hlavou Jeho Cirkvi. (Ef.1:10).

Aj keď Boh chce, aby sa všetci ľudia z každého národa kajali, boli pokrstení na odpustenie ich hriechov a tak boli pridaní do Jeho kráľovstva, Boh neuznáva žiadne náboženstvo, alebo Cirkev, okrem tej za ktorú Ježiš Kristus položil svoj život a ktorú tým založil. On je jediný pravý Boh (Zj.3:7). Boh je trpezlivý s celým ľudstvom a nechce, aby nikto zahynul. Naproti tomu Boh chce, aby sa všetci ľudia kajali a boli pokrstení na odpustenie svojich hriechov a tak boli pridaní do Jeho Cirkvi tu na zemi a spasení vo večnosti (Heb.7:25, Sk.2:38).

Večné spasenie prichádza k ľudstvu preliatou krvou Ježiša Krista, Božieho Syna. Šintoizmus, Budhizmus, Moslimstvo, nie sú náboženstvom Biblie a tak ľudia nemôžu byť spasení žiadnou z týchto, alebo podobných skupín aj napriek tomu, že mnoho morálnych ľudí verí, že sú to pravé náboženstvá. Boh neuznáva žiadny iný spôsob prístupu k sebe ako ten, ktorý nám zjavil vo svojom Slove - skrze Ježiša Krista a nijaký iný spôsob spásy ako skrze Neho. ( Sk.4:12)


14. Viem, že sa kresťania majú modliť k Bohu, ale skutočne neviem ako sa mám modliť, za čo sa mám modliť, alebo čo mám v modlitbe hovoriť a čo je vlastne výsledkom modlitby a ako viem, že sa modlím spôsobom aký odo mňa chce Boh?

Opýtali ste sa niektoré z dôležitých otázok o modlitbe. Odpovieme na ne Božím Slovom, Bibliou. Môžete sa k Bohu modliť za akúkoľvek dobrú vec a mať istotu vo vedomí, že “nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa Jeho vôle” (1J.5:14) a tiež, že “mnoho zmôže účinná modlitba spravodlivého” (Jak.5:16). Mali by ste sa modliť neprestajne (1Tes.5:17), s dôverou (Heb.4:14-16, 10:19-20), v Kristovom mene (J.14:13) a s istotou (Heb.10:22, 11:6). V modlitbe musíte byť vytrvalí (Luk.11:5-10, 18:1-8). Modlite sa s pokorou (Luk.18:10-14) a s bdením (Mar.13:33, 14:38), veriac, že vaša modlitba je vypočutá (Mar.11:24). Musíte sa modliť za vašich nepriateľov (Mat.5:42, Luk.6:28), za každodenné potreby života (Mat.6:11, Luk.11:3) a za to, aby vás nepremohli pokušenia (Mat.6:13, Luk.11:4). Musíte sa modliť za to, aby ste boli naplnení Duchom Svätým (Luk.11:13, Ef.5:18). Nakoniec, môžete si byť istý, že vám pri modlitbe pomôže Duch Svätý, pretože Duch sa za svätých prihovára, tak ako chce Boh (Rim.8:28).

Sú dobré modlitby za všetkých ľudí (1Tim.2:1), za vládcov (1Tim.2:2), za chorých (Jak.5:14), za tých, ktorí nás prenasledujú, alebo zneužívajú (Mat.5:44, Luk.6:28, Luk.23:24) a za mesto alebo národ (1M.18:23-32, 2M.32:11-14). Musíte sa modliť s vierou, dôverujúc tomu, ktorý vás miluje, že urobí s vašou prosbou čo chce On, pretože Boh chce pre svoje deti vždy to najlepšie (Mat.7:7,8, Fil.4:6). Modlitba je živou, nenahraditeľnou a upokojujúcou časťou života kresťana. Fil.4:6 nás učí ako používať modlitbu ako nástroj na prekonanie ustarostenosti. Boží sľub z Mat.7:7-8 znamená pre všetkých kresťanov veľmi veľa: “Proste a dostanete.”


15. Môj priateľ aj ja sme obaja kresťania z tej istej kongregácie a pracujeme v tej istej práci. On si robí svoju prácu veľmi povrchne, nekončí na čas, snaží sa klamať šéfa ohľadne toho koľko pracuje a často sa snaží nechať prácu na mňa. Aj keď sme obaja kresťania z jednej kongregácie, ako má byť očakávané, že sa s ním mám stretávať a milovať ho ako brata, keď sa správa takto?

Biblia hovorí v liste Galatským 6:1, že ak niekoho pristihnú pri nejakom poklesku, tí, ktorí sú duchovní ho majú napraviť v duchu miernosti - daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia.

Pokúste sa vytvoriť si s vašim bratom skutočné priateľstvo. Ako to budete robiť, buďte dobrým príkladom pracovníka, rozprávajte sa o vašej práci a ukážte mu ako si môžete navzájom pomôcť. Nakoľko je bratom poukážte na to, že máte obaja privilégium pracovať spolu a že Biblia hovorí: “čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! Lebo každý, kto sa dopúšťa neprávosti, prijme odplatu za neprávosť. Boh nikoho neuprednostňuje.” (Kol.3:23-25) Snažte sa pochopiť jeho problém a čo môžete urobiť, aby ste mu pomohli. Povedzte, že obaja budete istý čas pracovať spolu a že s ním chcete spolupracovať, aby bola vaša práca efektívna a príjemná. Môžete požiadať vašich bratov v kongregácii, aby vám v tejto veci pomohli (Mat.18:15). Modlite sa k Bohu! Je dobré zveriť mu zodpovednosti v cirkvi a ak bude týmto aktívny je väčšia možnosť, že si uvedomí svoje hriechy.


16. Môže byť spoločenstvo ľudí, ktorí sa nestretávajú v kostole, ale nasledujú vo všetkom vzor Nového Zákona v práci a bohoslužbe, považované za cirkev?

Áno, určite môže. Nový Zákon nám dáva množstvo príkladov cirkvi, ktorá sa stretávala v domoch jednotlivých kresťanov. Pavol písal pozdravy Priscille a Aquilovi a “…pozdravujte aj cirkev v ich dome.” (Rim.16:5). Pavol poslal tiež pozdravy Filemonovi, Apfii, Archippovi a “…cirkvi, ktorá je v jeho dome.” (Fil.2) Iné pasáže ukazujú, že sa cirkev stretávala v dome jednotlivých kresťanov (Kol.4:15, 1Kor.16:19). Sk.2:46 hovoria, že v cirkvi “…po domoch lámali chlieb a požívali pokrm s plesaním”.

Tieto časti Písma ustanovujú jasne, že “cirkev” je skupinou pokrstených veriacich, ktorí sa stretávajú spolu v prvý deň týždňa (nedeľa) a počas iných dní, aby spolu chválili Boha. “Cirkev” nebola vtedy a nie je ani dnes budovou (kde sa cirkev rozhodne stretávať), ale kresťania tvoria telo, cirkev (1Kor.12:12-27). Ako počet kresťanov rástol, budovy sa využívali ako výhodné miesta, kde sa mohli spolu kresťania stretnúť v danej lokalite, ale Písmo nevyžaduje a ani nikdy nevyžadovalo pre stretávanie cirkvi špeciálne postavené miesto. Veľmi skrátene, kresťania majú prikázanie stretávať sa v prvý deň týždňa, ale čas ako aj miesto si môžu zvoliť kdekoľvek.


17. Biblia nám hovorí, že sa máme vzoprieť diablovi, akým spôsobom sa nás snaží Satan pokúšať a akým spôsobom sa mu má kresťan vzoprieť?

Satan je skutočným a vždy prítomný nepriateľ všetkým, ktorí sa snažia nasledovať Ježiša. Písmo opisuje Satanovu moc a metódy: 2Kor.11:3, 1J.2:16, Jak.4:6-7, Zjav.12:9. Aj keď sa Satan nemôže porovnávať s Bohom, má veľkú moc nad tými, ktorí ho počúvajú. On vložil do srdca Judáša myšlienku o tom, aby zradil Syna Boha (J.13:2). Satan môže robiť zázraky (Zj.16:14). Môže sa vydávať za anjela svetla (2Kor.11:14). Satan mal dostatočne veľkú moc, aby zdržal Pavla prísť do Tesaloník v danom čase (1Tes.2:18) a dokonca mal odvahu pokúšať Ježiša na púšti krátko po Jeho krste. (Mat.4:1-11) Ježiš úspešne odolal všetkým pokušeniam a zakaždým citoval Písmo, aby zmaril zámery diabla. Aj my môžeme poraziť Satana Písmom a modlitbou a podriadením sa Svätému Duchu. Boh to tak naplánoval. Študujte a nasledujte tieto časti Písma a učenie, ktoré veľmi posilní vašu vieru: 2Tim.2:15-16, 1Tim.4:7, Jak.4:7, Ef.6:17, 2Kor.13:5, Heb.11:6, Gal.6:9-10, Ef.3:16, Fil.4:6-7 a 2Pet.3:9.

Jedno posledné povzbudenie: Satan je bezcitný a klamár (2Kor.11:14-15, 2Tes.2:9). Dokonca aj s výzbrojou, ktorú máme, nemôžeme úspešne odolávať bez Božej pomoci. Keď sme odradení, nahnevaní a v depresii, Satan nás bude pokúšať hrešiť cez žiadostivosť tela, očí a pýchu života (2Pet.2:17-19, Ef.6:10-11, Kaz.5:10, 1M.3:6, 1J.2:16). Osobitne sme v ohrození, keď sa nám zdá, že všetko prebieha hladko, tak, že aj silný kresťan sa môže stať pyšným, samoľúbym a nebude pociťovať potrebu Boha. Náš Otec nám poskytuje odpoveď v Jakubovi: “Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu, a On sa priblíži k vám…” (Jak.4:7-8). Každý kresťan prehrá niektoré súboje so Satanom, ale neprehráte vojnu, ak sa budete vytrvalo modliť, študovať, chváliť Boha spôsobom, ktorý očakáva a robením Božej práce tu na zemi.


18. Po tom ako som bol biblickým spôsobom pokrstený a som aktívnym v cirkvi, čo mám robiť ďalej, aby som rástol vo viere a bol užitočnejším služobníkom Krista?

Toto je pravdepodobne najdôležitejšia otázka, ktorú si môžete položiť po tom ako ste sa stali kresťanom. Boh chce, aby všetky Jeho deti, mladé, alebo staršie vo viere, rástli „...v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista...“ (2Pet.3:18) bez ohľadu na to ako dlho sú kresťanmi. (2Tim.2:15-16) Kresťania majú nielen študovať, ale majú sa tiež cvičiť v pobožnosti (1Tim.4:7), pretože sama viera bez skutkov je mŕtva (Jak.2:14-25). Všetci kresťania si musia obliecť celú Božiu výzbroj ako je opísaná v Ef.6:10-18, pretože bojujeme proti mocnostiam zla, ktoré sú mocné, zákerné a rafinované. Študujte a praktizujte učenie z 2Pet.1:3-11, Heb.4:12, 2Tim.3:16 a 2Tim.2:15).

Aby bolo na správny úžitok, Písmo musíme aplikovať vo všetkých životných situáciách. Je prikázané neopúšťať svoje zhromaždenia (Heb.10:25) v cirkvi. Stretávanie s ostatnými kresťanmi vám môže pomôcť posilniť vašu vieru a získať hlbšie poznanie Písma. Musíte aplikovať vaše poznanie Božieho Slova do praxe a robiť dobre všetkým ľuďom, predovšetkým členom rodiny veriacich. (Gal.6:9-10). Musíte praktizovať nasledovné „...posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví.“ (1Tes.5:14)

Naučte sa nevkladať svoju dôveru do materiálnych vecí, ale dôverovať živému Bohu, ktorý vás bohato obdaruje všetkými vecami, ktoré potrebujete, aby ste mohli robiť dobre. Buďte bohatý na dobré skutky, pripravený podeliť sa s menej šťastnými a pripravený pomôcť ostatným, aby ste si tak zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a držali sa večného života (1Tim.6:17-19). Kresťania sú učení pevne sa držať dôvery v Boha (Heb.3:6), vedomí si toho, že Boh ich miluje a On „...nechce, aby niekto zahynul.“ (2Pet.3:9)

Nakoniec, nezabúdajte sa vytrvalo a horlivo modliť k Bohu, aby vás posilnil a pomohol vám prekonať problémy, ktoré majú všetci kresťania (Fil.1:4). „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ (Fil.4:6-7)


19. Prečo musia dobrí ľudia, ktorí sú kresťania trpieť, tak ako ostatní, ktorí nie sú dobrí?

Väčšina kresťanov si uvedomuje, že z času na čas musia podstúpiť duševné, alebo fyzické utrpenie pre svoju oddanosť Kristovi. V skutočnosti každý, kto chce žiť pobožne v Kristu Ježišovi bude prenasledovaný (2Tim.3:12, 1.Pet.4:12,13,16,19). Náš Spasiteľ tiež často trpel, duševne aj fyzicky. Plakal spolu s Martou a Máriou predtým ako vzkriesil Lazara (J.11:32-35). Bol tak pohoršený pokrytectvom farizejov, že ich odsúdil jedným z najsilnejších výrazov aké nájdeme v Novom Zákone (Mat.23:31-37). Bol v takej smrteľnej úzkosti, keď sa modlil, aby Ho minul kalich ukrižovania, že „...vystúpil na Neho pot ako kvapky krvi, ktoré stekali na zem.“(Luk.22:42,44).

Vo všeobecnosti, kresťania si uvedomujú, že ak duševne, alebo telesne trpia pre svoju vieru, majú byť smelí a modliť sa k Bohu, aby im dal silu vytrvať, vediac, že aj proroci boli pre svoju službu Bohu prenasledovaní. V krátkosti, utrpenie pre Krista je časťou života kresťana (2Tim.2:8-13).


20. V tomto čase môjho života neverím v Krista ako Spasiteľa, ale neviem o Ňom veľa. čo a ako veľmi musím veriť v Ježiša Krista predtým ako sa môžem stať akceptovateľným kresťanom?

Problém nedostatku viery je kritickým pre vzťah s Bohom. Neexistencia viery môže mať viacero foriem a existovať v rôznych stupňoch, ale dve základné sú: neexistencia viery v existenciu a realitu Boha, Krista a Svätého Ducha a po druhé viera, že existuje Boh, Kristus a Svätý Duch, ale nedostatok viery a dôvery v ich moc, dary a požehnania. Písmo označuje obidve tieto skupiny ako neveriacich. Pre tých, ktorí neveria v existenciu Boha, Krista a Svätého Ducha je zvýraznené jasné odsúdenie. Ježiš povedal: „...lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“(J.8:24)

Druhá skupina ľudí je tvorená tými, ktorí môžu hovoriť alebo súhlasiť s tým, že Kristus je Syn Boží, ale spôsob ich života neodráža to čo tvrdia, že veria. Im Ježiš povedal: „Prečo ma oslovujete „Pane, Pane“, a nerobíte to, čo vravím? (Luk.6:46) Tiež povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, čo plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat.7:21) Musíme byť konateľmi Slova, nie iba počúvateľmi. (čítajte Jak.1:22).

Základ toho v čo musíte veriť je:

a. že všetci ľudia zhrešili (porušili Boží zákon) a následne: „nemajú Božiu slávu.“ (Rim.3:9,23, 11:30-32)
b. že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, tým kým tvrdil, že je (J.14:6-7, Mat.16:16-19)
c. že Ježiš je vzkriesenie a život všetkým, ktorí Ho nasledujú (J.11:25)
d. že sa musíte kajať, aby ste nezahynuli (Luk.13:3)
e. že musíte vyznať, že Ježiš je Synom Božím (Rim.10:9-10)
f. že musíte byť pokrstení na odpustenie svojich hriechov (Mar.16:15-16, Sk.2:38)

Tiež musíte veriť Božiemu sľubu, že keď budete pokrstený vaše minulé hriechy sú odpustené, dostanete dar Ducha Svätého (Sk.2:38) a stanete sa časťou Božej rodiny, Jeho Cirkvi. Potom ste vedený k spravodlivému životu podľa Boha, pravidelne sa stretávate s kongregáciou, študujete Písmo, aby ste sa naučili ako správne podávať Slovo pravdy (2Tim.2:15) a zostávate verný Bohu a Jeho Cirkvi celý svoj život (Heb.10:25). Ak konáte tieto veci verne, máte sľub Boha, že vám dá veniec života. (Zj.2:10) Študujte Mat.25:21, Jak.2:20-24, Ef.5:23 a nájdete ako úžasne vás vaša viera v Boha a Krista vedie k správnym rozhodnutiam a k správnemu konaniu, čo následne utvrdí a posilní vašu vieru a lásku k Bohu. Otázky č.13,16,25 a 28 sú spojené s touto vašou otázkou.


21. Narodil som sa v národe, ktorý až doteraz zakazoval, alebo obmedzoval kresťanstvo okrem existencie štátnej cirkvi, preto teraz neverím v Boha, alebo Krista, ale som ochotný vypočuť si čo majú zástancovia kresťanstva povedať, aby ma presvedčili, aby som sa stal kresťanom, ako kresťan, čo mi máte povedať?

Vaša situácia nie je nezvyčajná pre človeka, ktorý vyrastal v spoločnosti, ktorú opisujete a záver ku ktorému dôjdete doslovne zahŕňa otázku Vášho duchovného života a to kde strávite večnosť. Ak chcete skutočne seriózne pristúpiť k skúmaniu tvrdení Krista, musíte začať čítaním a študovaním pasáží Biblie, ktoré uvádzame, aby ste sa dozvedeli rozsah týchto tvrdení a otestovali ich vierohodnosť.

Viera v Ježiša Krista ako Božieho Syna a Spasiteľa všetkých ľudí je základným kameňom kresťanstva. 1J.5:10-11 hovorí: „Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi. A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v Jeho Synovi.“ Nevera je založená na hriechu a Satan sa snaží oklamať čestných ľudí v to, aby verili, že neexistuje Boh. 2Kor.4:3-4 hovorí: „Ak je aj naše evanjelium zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha.“

Biblia vysvetľuje prečo tak veľa ľudí neverí, keď hovorí: „Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha, sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne.“ (1Kor.2:14) Ostatné časti Písma, ktoré jasne hovoria o tom, že neveriaci sú odsúdení sú: J.8:23-24,3:18, Luk.12:46, Heb.4:1-3 a 3:12, ktoré odsudzujú zlé a neverné srdce v odpadnutí od živého Boha.

Kristus sám často svedčil o svojom božskom pôvode, kým bol na zemi, keď sa Ho na to pýtali (J.14:6) a aj Jeho apoštoli ho uznali ako Boha. Boh potvrdil božskosť Ježiša. keď povedal, že oslávil Ježiša, svojho Syna a ešte Ho oslávi (J.12:28). Keď Ježiš vyšiel z vody potom ako Ho Ján Krstiteľ pokrstil: „...A hľa, otvorili sa Mu nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťaby holubica zostupoval naňho a z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“ (Mat.3:16-17, Mar.1:10-11).

Ježišova božskosť bola uznaná mnohými aj po Jeho ukrižovaní, aj tými, ktorí v Neho predtým neverili (Mar.15:39). Stotník, ktorý dozeral na ukrižovanie bol neveriaci až kým Ježiš neumrel. Potom bol svedkom zázračných udalostí, ktoré sa stali počas Ježišovho ukrižovania: opona v jeruzalemskom chráme sa roztrhla na dvoje odvrchu až po spodok, bolo zemetrasenie také, že až pukali skaly a hroby mnohých tých, ktorí verili v Boha sa otvorili a títo predtým mŕtvy svätí prišli do Jeruzalema a ukázali sa mnohým ľuďom. Keď videl stotník tieto zázraky, on aj tí čo boli s ním (vojaci, ktorým velil) povedali: „...On bol naozaj Boží Syn.“ (Mat.27:54, Mar.15:33-39). Ježišova božskosť je tiež jasne potvrdená v týchto pasážach Písma: Mat.3:16-17, J.12:28, Luk.23:46-48.

Najpôsobivejší a najdôležitejší dôkaz Kristovej božskosti je, že bol telesne vzkriesený z mŕtvych na tretí deň po Jeho smrti a teraz sedí po pravici Boha, keď dobrovoľne dal svoj život za celé ľudstvo. Nielen, že to Ním bolo predpovedané, keď bol na zemi (J.2:18-22), ale je tiež pozoruhodné množstvo dôkazov z iných zdrojov, že sa to skutočne stalo. Množstvo očitých svedkov Ho videlo po Jeho vzkriesení: Peter a ostatní apoštoli, ženy pri hrobe a viac ako päťsto bratov v Kristu v jednom čase Ho videlo živého. Mnohí z nich stále žili v čase, keď Pavol písal 1Kor.15:6-8. Rímska stráž, ktorá strážila hrob povedala Veľkňazovi, že videli anjela Pánovho sedieť na kameni, ktorý bol odvalený od hrobu a boli podplatení, aby povedali, že Ho ukradli apoštoli. Je mnoho záznamov rôznych autorov, že sa Kristus zjavil po svojom vzkriesení (Mat.28:16-17). Ježiša tiež videli dvaja učeníci na ceste do dediny zvanej Emauzy (Luk.24:13-33, Mar.16:12) a jedenástimi apoštolmi, keď s nimi Ježiš jedol a hovoril. (Mar.16:14-18).

Tieto zázračné udalosti, ktoré zmenili Jeho apoštolov z ustráchaných zbabelcov na presvedčených hlásateľov Jeho vzkriesenia, ktorí boli pripravení zomrieť (a všetci okrem Jána aj zomreli) pre svoje svedectvo, sú mocným dôkazom Jeho božskosti. Veľké množstvo historických dokumentov, ktoré opisujú Ježiša a Jeho vplyv na udalosti od kríža, všetky potvrdzujú pravdu o Ježišovom živote, ukrižovaní a vzkriesení. Ak by vzkriesenie nebolo hodnoverné, potom by fakty o Ježišovom živote a ukrižovaní neboli viac ako iba poznámka pod čiarou v histórii. Ale pretože Ježišove vzkriesenie z mŕtvych bolo potvrdené toľkými spoľahlivými dôkazmi, viera v Krista sa stala neporaziteľnou silou, ktorá pritiahla tisíce nasledovníkov a ktorá aj naďalej má moc spasiť večne všetkých, ktorí konajú až po Súdny Deň Jeho vôľu.


22. Čo hovorí Vaša cirkev na to, čo má obsahovať verejná bohoslužba? Bol som na bohoslužbe organizovanej mnohými rôznymi náboženskými skupinami a niektoré sa navzájom veľmi líšia.

Biblia nám dáva jasnú odpoveď na túto výbornú otázku o tom čo má obsahovať verejná bohoslužba dnes a v čase Nového Zákona. Vieme, že bohoslužby sa konali v „...prvý deň po sobote...“ (Sk.20:7). Tento verš nás tiež učí, že bohoslužba obsahovala kázanie (Pavol kázal) a prijímanie Pánovej večere veriacimi (lámanie chleba). Tento text naznačuje, že najdôležitejším cieľom stretnutia bolo „lámanie chleba“ čo znamená prijímať Pánovu večeru. Lámanie chleba bolo ustanovené Ježišom deň pred Jeho ukrižovaním počas každoročného sviatku Paschy (Mat.26:26-29). Zahrnuje nekvasený chlieb (bez kvasu) a plod viniča, ktoré symbolizujú telo a krv Krista (Mat.26:26,28). Táto jednoduchá pamiatka, ktorú si pripomíname vždy prvý deň v týždni (nedeľa) na bohoslužbách cirkví Kristových, nám stále pripomína, že Ježiš sa stal obetným baránkom, aby nám priniesol spasenie. Je to centrálna časť novozákonnej bohoslužby.

Dôležitou súčasťou bohoslužby je modlitba (Sk.2:42), ako aj spievanie piesní (Ef.5:19) s cieľom učiť sa a vzájomne sa povzbudzovať ďakujúc v srdci Bohu.

časťou bohoslužby je tiež zbierka, ktorú dobrovoľne dávajú kresťania podľa toho ako si umienili v srdci a ako mohli ušetriť, aby sa tým zabezpečili finančné potreby kongregácie a aby mohli učiť ostatných ľudí a pomáhať tým, ktorí to potrebujú. 1Kor.16:2 nás učí, že „...nech si každý z vás v prvý deň po sobote odloží, čo by mohol usporiť...“

Dôležitou súčasťou bohoslužby je modlitba (Sk.2:42), ako aj spievanie piesní (Ef.5:19) s cieľom učiť sa a vzájomne sa povzbudzovať ďakujúc v srdci Bohu.

Boh nás napomína, aby sme sa neprestávali navzájom stretávať, ale aby sme sa vzájomne povzbudzovali v konaní práce pre Boha tým viac, čím viac vidíme, že sa blíži onen deň (Heb.10:25).


23. Akými spôsobmi a ako môže kresťan súkromne chváliť Boha?

Toto je veľmi dobrá otázka, pretože veľmi veľa ľudí sa mylne domnieva, že jednotlivec môže uctievať Boha iba vtedy keď je v zhromaždení s ostatnými kresťanmi, alebo je v kostole. Aj keď kresťan, ktorý je fyzicky schopný navštevovať bohoslužby nemôže nahradzovať verejné uctievanie Boha na bohoslužbe s ostatnými kresťanmi súkromným, je mnoho akceptovateľných spôsobov ako môže kresťan chváliť Boha v súkromí. Viacero pasáží Písma zachytáva Boha, Krista, alebo anjelov komunikujúcich s veriacim človekom za okolností, kedy tam nebol prítomný nikto iný. Prosím prečítajte si 1M.6:8,9, 1M.16:1-8, 2M.3:4, Jonáš 3:1-3, 1Kráľ.3:5-15, Sk.9:3-19. Všetky tieto pasáže zachytávajú stretnutie dvoch. Je nespočetne veľa iných častí Písma, kde jednotlivec komunikuje, alebo chváli Boha.

Súkromné uctievanie Boha zahrnuje samostatné štúdium Písma, rozjímanie a rozmýšľanie o Božej milosti a dobrote k nám a súkromné modlitby k Bohu. Mat.6:6 učí, že keď sa modlíme, môžeme tak robiť v súkromí a tajnosti a Boh, ktorý vidí v skrytosti nám odplatí. Iné súkromné formy uctievania zahrnujú spev (Ž.100:2), modlitby (Mat.6:6) a rozmýšľanie o Písme a Božích veciach (Fil.4:8, Ž.104:34, 139:17-18). V našom súkromnom uctievaní Boha sme vyzývaní hľadať najprv kráľovstvo Božie (Mat.6:31-34) a ostatné veci, ktoré potrebujeme nám budú pridané. Biblia nám sľubuje, že nasledovanie a rozmýšľanie o Písme a modlenie sa vo viere bez pochybovania nám zaistí, že nás Boh počuje. (1J.5:14, Ž.19:14). Pánove oči hľadia na spravodlivých a Jeho uši načúvajú ich prosbám (1Pet.3:12) ak sa modlíme s vierou bez pochybovania (Jak.1:6) a s dôverou (Heb.4:14-16, Mar.11:24). Prečítajte si tiež Luk.11:5-10, 18:1-8.

Môžeme uctievať Boha mimo zhromaždenia tým, že budeme robiť veci, ktoré nám prikázal, ktoré tiež nie sú vždy aj súčasťou verejnej bohoslužby. Toto môže byť stručne zhrnuté Kristovým príkazom: milovať Ho celým srdcom, dušou, mysľou a silou a nášho blížneho ako seba samého (Mat.5:43, 19:19, 22:39, Mar.12:31, Luk.10:27, Rim.13:9, Gal.5:14, Jak.2:8). V stručnosti, musíme zveriť náš čas a ostatné zdroje Božiemu vedeniu a láskou aktívne oslovovať ostatných ľudí, nielen vyhýbať sa robeniu zlých vecí.


24. V 2Kor.7:10 čítame, že zármutok podľa Božej vôle vedie k pokániu, ktoré prináša spasenie a to netreba ľutovať, ale zármutok podľa sveta prináša smrť. Aký je rozdiel medzi týmto „pokáním“ a slovom „kajať sa“, ktoré sa často spomína v Novom Zákone a čo tieto slová znamenajú?

Podstatné meno pokánie a sloveso kajať sa obe znamenajú ľutovať niečo, ľutovať urobený skutok, alebo slová povedané v danej situácii, alebo neurobenú vec, z gréckeho slova „metanoia“ (výčitky svedomia pre vinu, zahŕňajúce tiež nápravu, zmena myslenia v danej veci). Pokánie a kajať sa sa často spomína v Novom Zákone. Prečítajte si: Sk.3:26, 17:30, 26:20, Mar.1:14-15, 6:12, 2Kor.5:10, Mat.3:2, 3:8, 12:41, Luk.5:32, 2Pet.3:9).

človek, ktorý chce byť pokrstený musí prežiť zármutok podľa Božej vôle za svoje minulé správanie, ktoré bolo v protiklade s Božou vôľou. Pokánie znamená obrátenie sa od spôsobu života, ktorý je hriešny a začatie života, ktorý Boh chce, aby žili všetky Jeho deti. Aj potom ako je človek pokrstený stále musí činiť pokánie z každého hriechu, vyznať ten hriech Bohu a prosiť odpustenie nielen od Neho, ale aj od človeka proti ktorému zhrešil. Boh odpustí tým, ktorí vyznajú svoj hriech ak sa skutočne kajajú podľa Božej vôle, vyjadria to Bohu v modlitbe a osobe proti ktorej zhrešili (2Kor.7:10, Mat.5:23-24) a preukážu konaním, že sa kajali (Mat.3:8). Za týchto okolností má kresťan proti ktorému bolo zhrešené príkaz tiež odpustiť (Luk.17:3). Tí proti ktorým bolo zhrešené majú odpustiť ostatným kresťanom aj ak by sa proti nim prehrešili sedemdesiat krát sedem (Mat.18:22). Božie odpustenie, ktoré Boh dáva ak sa skutočne kajáme je kľúčové v našej snahe pokračovať v živote, ktorý má kresťan žiť.


25. Čo je svetskosť a čo o nej hovorí Biblia?

V Písme je mnoho pasáží, ktoré varujú kresťanov ohľadom hriechu svetskosti, čo znamená byť chytený v hriešnych osídlach a lákadlách tohto sveta a milovať tieto veci viac ako Boha, Krista a Jeho Cirkev. Pavol jasne hovorí, že kresťania, ktorí myslia na veci duchovné a žijú podľa Ducha sa môžu vyhnúť tomu, aby boli prekonaní túžbami tela a že keď tak konajú nájdu „život a pokoj“. Študujte viac Rim.8:5,17

V 1J.2:15-17 nájdeme jeden z najjasnejších opisov svetskosti v Písme: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo nič z toho, čo je vo svete – žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom – nie je z Otca, ale zo sveta. A svet hynie aj so svojou žiadostivosťou. Kto však koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“

Kresťania majú prikázané „nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo Mu je príjemné, čo dokonalé.“ (Rim.12:2) Študujte tiež Rim.8:5-17, Ef.6:12, Jak.1:27,4:4. Kresťania by sa mali neprestajne modliť, aby boli stále bdelí a vedeli identifikovať svetskosť a vyhnúť sa jej.


26. A. Prečo bolo potrebné, aby Ježiš trpel a zomrel, keď Boh aj Ježiš obaja vedeli, že bude vzkriesený z mŕtvych po Jeho ukrižovaní?
B. Čo znamená spojenie „zmierený krvou Krista“?
C. Je nejaký rozdiel medzi „zmierením“ a „vykúpením“?

Do času Kristovho narodenia bol vzťah človeka s Bohom žalostný. Židia, Jeho vyvolený národ, prevrátili Mojžišov zákon, tak ako na to správne Ježiš poukázal (Mat.23:2-29, Luk.11:39-52). Vodcovia Židov odmietli Krista a Jeho učenie pri každej príležitosti. Boh je spravodlivý a preto musí potrestať hriech. Ale vo svojej milosti nás nechce potrestať. Hriech ľudí bol tak veľký, že krv, alebo obete akéhokoľvek zvieraťa, alebo aj človeka, bola úplne nedostatočná. Božie riešenie tejto dilemy prišlo v Ježišovi Kristovi. Jeho poslaním bolo zachrániť nás od trestu, ktorý hriech prinášal.

Peter napísal: “On sám, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti.“ (1Pet.2:24) „Hospodin spôsobil, aby Ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (Iz.53:6) a „mzdou hriechu je smrť“ (Rim.6:23). Kristus dobrovoľne zomrel za naše hriechy (1Kor.15:3). V Heb.9:28 Písmo hovorí, že Kristus sa raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých ľudí (Židov aj pohanov, ktorí budú poslúchať Jeho vôľu) a „...druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo Ho očakávajú“.

V krátkosti, hriech ľudstva bol tak obrovský, že bola potrebná krv samotného Krista, aby vykúpil správanie a postoje ľudí (Ef.2:13-14, 2Kor.5:18-20, Kol.1:21). „Toho, ktorý nepoznal hriech, kvôli nám urobil hriechom, aby sme sa v Ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2Kor.5:21). Prosím, preštudujte si tiež Rim.5:9-10, Mat.20:28, 1J.1:7).

Zmierenie je vytvorenie stavu pokoja medzi Bohom a človekom vykupujúcou prácou Krista, ktorý sa v nebi za ľudí prihovára. „Spája nás totiž láska Kristova, keď takto súdime, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli. A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ ... „Toto všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Keďže Boh bol v Kristu a zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich previnenia a ustanovil medzi nami slovo zmierenia.“ (2Kor.5:14-15,18-19). Pozrite si tiež 1Pet.2:22,24 a Heb.7:25).

K otázke C o rozdiely medzi zmierením a vykúpením, vykúpenie vo význame v akom ho používa Písmo znamená vymazanie, zahladenie hriechu, alebo odstránenie akéhokoľvek trestu za hriech, obetou a krvou Ježiša Krista. Je to spôsob akým je dosiahnuté zmierenie medzi Bohom a hriešnikom. Kristova smrť nám zabezpečuje Božie odpustenie, ktorý je spravodlivo dotknutý hriechom človeka. List Rimanom 5:10-11 to hovorí jasne a presne: „Ak sme smrťou Jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriatelia, tým skôr budeme zachránení Jeho životom po tom, čo sme zmierení. A nielen to, ale aj Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie.“


27. Prečo majú zlí ľudia na tejto zemi lepší život ako dobrí?

Vaša otázka je tou, ktorá predpokladá, že zlí ľudia majú lepší život ako dobrí. Možno tomu veríte, pretože poznáte, alebo vidíte bezbožných ľudí, ktorí získali nezákonne majetok a ktorí robia to čo sa im páči aj keď je to zjavne nesprávne. Predovšetkým si musíte uvedomiť, že tí, ktorí používajú svoj majetok len na uspokojenie svojich hriešnych záľub tela „...nebudú mať účasť na kráľovstve Božom.“ (Gal.5:19-21), ale strávia naproti tomu večnosť v pekle.

Po druhé, mnohí ľudia si myslia, že majetok a moc zaručia šťastie, spokojnosť a radosť. Pravda je práve taká ako ju povedal Ježiš: „Dajte si pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti!“ (Luk.12:15). Toto jednoducho znamená to, že Boh nebude súdiť ľudí podľa toho ako veľa peňazí, alebo moci majú na zemi, ale podľa toho ako využívajú tie zdroje, ktoré majú. Mnohí z nás poznajú milionárov, ktorí sú úbohí a kresťanov s limitovanými prostriedkami, ktorí sú šťastní v živote tu na zemi a istí si svojou budúcnosťou po smrti. Prečítajte si Luk.12:14-31, verše, ktoré hovoria o tom, že musíme využívať Bohom dané zdroje tým spôsobom, ktorý slúži Božím zámerom a nielen našim sebeckým túžbam. Ježiš jasne povedal, že dôležitou vecou pre nás je „Hľadajte však najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a toto všetko vám bude pridané.“ (Mat.6:33)

Aj keď takéto jednanie vyžaduje mať vieru, je to bezpečný smer, pretože Ježiš ho sám nariadil a zasľúbil. Aj keď zlí ľudia mohli mať viac peňazí a viac vecí, ktoré môžu za ne kúpiť, musíte pamätať na jednu vec: všetci ľudia žijú na zemi len limitovaný čas, ale budú žiť večne vo večnosti. To čo má skutočný význam je to kde naša duša strávi večnosť.

Prečítajte si tieto verše, ktoré potvrdzujú spokojnosť veriaceho kresťana: Pr.16, Jak.5:11, 1Pet.3:14, 1Tim.6:6.


28. Musím poznať všetko čo je napísané v Biblii predtým ako som pokrstený? Ak nie, čo musím poznať?

Nie, nemusíte poznať všetko v Biblii ak chcete byť pokrstený. Nie je nevyhnutné pre nikoho mať kompletné poznanie celej Biblie a úplne a presne rozumieť úplne všetkému (2Pet.3:16). Avšak základné pravdy sú jasne odhalené a tvoria plán spásy cez víťazstvo smrťou a vzkriesením Ježiša Krista (1Kor.15:20, 50-58). Ak chcete byť pokrstený a stať sa kresťanom toto sú základné veci, ktoré musíte poznať, veriť im a robiť ich:

a, veriť, že je v Nebi len jediný Boh a že Ho musíte chváliť (Rim.1:21)
b, poznať, že tento jediný Boh v Nebi je tvorený Otcom, Synom a Duchom Svätým (Mat.28:19) a v ich meno má byť človek pokrstený (krstom sa človek stáva vlastníctvom Boha, pod Jeho ochranu a požehnanie Rim.6:4, Gal.3:26-27).
c, vidieť seba ako hriešnika a uvedomiť si, že potrebujete, aby vám Boh odpustil vaše hriechy. Jediný spôsob akým môžu byť vaše hriechy odpustené je skrze krv Spasiteľa Ježiša Krista (J.14:6) a že jedine krstom sa dostávate do kontaktu s krvou Ježiša Krista (Heb.9:14, 22, 26)
d, kajať sa (odvrátiť sa od robenia zlého a konať Božiu vôľu), byť pokrstený (ponorením vo vode) na odpustenie hriechov a vzývať meno vášho Pána Ježiša Krista, aby ste boli spasený (Sk.2:21,38,41). Tiež si musíte byť vedomí, že krstom dostanete dar Ducha Svätého (Sk.2:38).
e, potom ako ste pokrstený a stanete sa tak kresťanom viete, že musíte robiť to najlepšie čo viete, aby ste stále poslúchali Boha na každom mieste a v každej situácii. Nesmiete opúšťať svoje zhromaždenia ako sú nedeľné bohoslužby a biblické hodiny, aby ste tak rástli vo vašej viere (Heb.10:25, 2Tim.3:14-16).
f, musíte pokračovať v štúdiu Biblie, aby ste sa neustále rozhojňovali v diele Pánovom (1Kor.15:58), musíte milovať Boha celým svojim srdcom a blížneho ako seba samého (Mat.22:37-39), robiť dobre všetkým ľuďom, predovšetkým členom rodiny veriacich (Gal.6:10).


29. Čo je v Biblii najdôležitejšou udalosťou pre ľudstvo?

V 1Kor.15:3-5, Pavol píše: „Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.“

Najdôležitejšia udalosť v histórii ľudstva je to čo sa stalo na kríži. Kríž stojí na križovatke histórie. Na kríži sa naplnilo najvýznamnejšie tvrdenie v histórii. Ukrižovaný tesár tvrdil, že je Bohom na zemi. Tvrdil, že je Boží a že porazil smrť. Je to na kríži, kde sa uskutočnil finálny a dokonalý plán Boha pre Jeho ľudí. Ježiš Kristus sa za nás obetoval raz a navždy. (Heb.9:26-28)

V tejto novej zmluve dnes nachádza hriešnik cestu k Bohu, podmienky odpustenia, podmienky spoločenstva s Bohom a večný život. Človek tiež nachádza Božie zasľúbenia, ktoré sú zaručené smrťou Božieho vlastného Syna na kríži.


30. Prečo je toľko rôznych cirkví, keď všetky tvrdia, že oslavujú Boha a Krista? Ktorá z týchto cirkví je pravá? Môže byť človek spasený, keď bude patriť do jednej z nich a navštevovať ju verne?

Predtým ako budeme pokračovať ďalej, prečítajte si prosím odpovede na otázky 8, 10 a 12, pretože tieto otázky rozoberajú viaceré časti vašej otázky opisom pôvodu Kristovej cirkvi, jej hlavy (Krista), častí bohoslužby, ktoré sa praktizovali, ako sú ľudia pridaní do cirkvi a otázku špeciálnych služobníkov (starších, diakonov a evanjelistov) cirkvi. Boh a Kristus nechcú náboženské rozdelenie, ale jednotu (J.17:20-23, 1Kor.1:10, Rim.6:17, Ef.4:3-6). Tieto odpovede identifikujú aká má byť Kristova cirkev, ale niektorí ľudia neposlúchli biblické prikázania a ustanovili cirkvi s praktikami, krédami a organizáciou, ktorú nenájdeme v Novom Zákone.

Boh a Kristus nikdy nechceli náboženské rozdelenie, ale jednotu (J.17:21). Pred Kristovým ukrižovaním sa Ježiš modlil, aby všetci Jeho nasledovníci boli jedno. Tým Kristus jednoznačne neustanovil rôzne sekty (Mat.16:18). Boh je proti sektám, ktoré nasledujú tradície ľudí a nie Božie Slovo (1Kor.1:10-13, Gal.5:19-21, 2Pet.2:1, Rim.16:17, Mar.7:7-13). Napriek všetkým týmto veršom učiacim o jednote sa náboženské rozdelenie rozšírilo tak veľmi, že sa nemôžeme čudovať, že dobrí ľudia počas storočí boli zmätení a zvedení.

Niektoré náboženské skupiny sa pomenúvajú inými menami ako používa inšpirované Písmo. Množstvo neskorších náboženských skupín sa pomenovalo rôznymi menami podľa zakladateľa danej sekty, alebo so zameraním sa na praktiky danej skupiny. Božie Slovo prísne odsudzuje všetko takéto rozdeľovanie (Rim.16:17, 1Kor.1:10, 11:18, 3:3-7). Či je rozdelenie spôsobené zámernou neposlušnosťou ľudí, alebo úprimným nasledovaním zlého spôsobu, nešťastný koniec je rovnaký: Boží príkaz o jednote Jeho nasledovníkov je znevážený a porušený.

Aj napriek tomu, že Boh je milujúci, štedrý a milosrdný, nikde v Písme sa nedočítame, že sľúbil zachrániť človeka, pokiaľ nie je v Tele, v Jeho Cirkvi. Boh samozrejme má možnosť urobiť to čo chce v ohľade spasenia konkrétneho človeka, ale Jeho sľub hovorí: „...Kristus, Spasiteľ tela je hlavou cirkvi.“ (Ef.5:23, 1:22,23). Nebolo by bláznovstvom pre tých, ktorí poznajú túto pravdu znevážiť ju odmietnutím stať sa časťou tela Kristovho, Jeho Cirkvi?


31. Ako muž, kresťan, v malej novej kongregácii som často požiadaný viesť spoločné modlitby. Chcem to robiť najefektívnejšie ako môžem. Prosím dajte mi nejaké návrhy.

Vaša túžba slúžiť vedením spoločných modlitieb podľa Písma a efektívne je povzbudzujúca pre nás všetkých. Ako prvé si prosím prečítajte odpoveď na otázku č.21. Aj keď tá otázka odpovedá na to ako a za čo sa majú kresťania modliť v súkromí, všetko v tejto odpovedi sa vzťahuje podobne aj na spoločnú verejnú modlitbu. Ako doplnenie k návrhom v otázke 21, prosím študujte Pánovu modlitbu v Mat.6:9-13 a Pavlovu modlitbu v Rim.1:9-10. Ak dopredu viete, že budete v zhromaždení viesť spoločnú modlitbu, dá vám to čas na premýšľanie o tých otázkach, ktoré sú urgentné a vzťahujú sa k miestnej kongregácii a pripraviť tak svoju myseľ k predloženiu týchto vecí.

Pánova modlitba (Mat.6:9-13, Luk.11:2-4) zahŕňa niekoľko rôznych oblastí, z ktorých sú všetky, alebo niektoré vhodné pre použitie v akejkoľvek modlitbe. Tieto zahrňujú smerovanie k Bohu, modlitba za rast Kráľovstva, za denné potreby, odpustenie hriechov, ochranu pred pokušením, zbavenie nás od zlého a uznanie slávy a moci Boha.

V Skutkoch a listoch čítame o zhromaždeniach, ktoré nasledovali Ježišove učenie o modlitbe (Sk.1:14,2:42, 3:1, 6:4). Pavlove listy sa často zmieňujú o modlitbe a obsahujú časté povzbudenia zotrvávať v modlitbách (Kol.4:2, Ef.6:18, Fil.4:6, 1Tes.5:17). Tiež sa veľa hovorí o Duchu a kresťania by sa mali modliť „v Duchu“ keď prichádzajú v modlitbe pred trón milosti (Ef.6:18, Heb.4:16, Jud.20).

Keď ste požiadaný viesť modlitbu mali by ste sa včas dopredu pripraviť, ak je to možné, buď napísaním, alebo v mysli. Zvážte modlenie sa za veci, za ktoré sa modlil vo svojej modlitbe Kristus. Aj keď to môžete použiť ako vzor pre vaše prosby, bude mnoho prípadov, keď sa budú vyžadovať modlitby za osobitné potreby jednotlivcov, alebo prosby za celú kongregáciu. V takomto prípade musia byť takéto potreby zahrnuté v modlitbe. Vaša modlitba by mala byť hovorená zreteľne a dosť pomaly v takej výške hlasu, aby ju počulo celé zhromaždenie. Nemali by ste sa opakovať a hovoriť príliš dlho, aby tak kongregácia nestratila hlavné body za ktoré sa modlíte. Výber vašich slov by mal byť jasný, ale nie šokujúci, alebo nevhodný.

Cvičte sa hovorením si nahlas sebe modlitbu, ktorú ste si pripravili. Často vám to pomôže zvoliť vhodné slová a obsah. Nakoniec, keď sa modlíte vždy myslite na to, že prosíte o určité veci Boha a že On je Otcom, ktorý s láskou dáva dobré dary Jeho deťom, ktoré Ho milujú (Mat.7:11).


32. Koľko rokov musím mať kým môžem byť pokrstený?

Biblia neurčuje vek pre krst. Keď človek dospeje k tomu, že si uvedomuje, že je hriešny, pozná a chápe zmysel krstu a pozná kroky, ktoré vedú k tomu, aby sa stal kresťanom, potom je dostatočne starý pre to, aby bol pokrstený v Krista. Tieto kroky, ktoré učí Písmo sú veriť v Krista ako Božieho Syna (Sk.2:37, 8:12,37, 10:43, 16:31,34, 18:8), kajať sa zo svojich hriechov (Sk.2:38, Sk.9:9,11, Sk.:11:18, 16:33), vyznať Krista ako Božieho Syna (8:37, 22:10) a byť pokrstený ponorením vo vode na odpustenie hriechov (Sk.2:38, 8:12, 8:36,38, 9:18, 22:16, 10:48, 16:15, 16:33, 18:8).


33. Som už veľmi starý/á muž/žena. Nikdy predtým som nežil/a pre Boha. Som príliš starý/á, aby som bol pokrstený/á? Dajte mi prosím dôvod pre vašu odpoveď.

Všetci ľudia bez ohľadu na ich vek môžu byť pokrstení v Krista ak chápu, že sú hriešny, oľutujú svoje hriechy, veria a vyznajú, že Kristus je Božím Synom a chcú sa nechať pokrstiť pre odpustenie ich hriechov. Zmyslom toho, že Boh poslal svojho jediného Syna na tento svet bolo a stále je zachrániť ľudí od večného odsúdenia v pekle (J.3:16). Boh nikdy nediskriminuje ľudí kvôli ich veku. Chce, aby boli spasení všetci, ktorí dokážu pochopiť a sú ochotní poslúchať Jeho prikázania. Ježiš o tomto princípe hovorí v podobenstve o robotníkoch vo vinici v Mat.20:1-16. Bez ohľadu na čas strávený prácou vo vinici chce Boh dať každému takú istú odmenu. A Boh splní svoje zasľúbenia.


34. Predtým ako som bol pokrstený som sa snažil žiť pre Boha a cítil som, že je so mnou. Potom som zistil, že človek nie je spasený pred tým ako je pokrstený. Bol som oklamaný – iba som si namýšľal, že ma Boh požehnáva, keď to tak nebolo?

Situácia v ktorej bol Kornélius v Skutkoch 10 je veľmi podobná okolnostiam, ktoré opisujete. Je opísaný ako „... zbožný a bohabojný...“ (v.2), dával ľuďom štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. On si tiež myslel, že urobil všetko preto, aby bol spasený a že Boh schvaľoval jeho konanie. Ale Boh pracoval v jeho živote, aby mu ukázal, čo mu ešte chýbalo. Poslal vo videní ku Kornéliovi anjela, ktorý mu povedal: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Boha a On sa na teba rozpamätal.“ (v.4) a povedal mu, aby poslal po Petra.

Potom ako Peter prišiel učil Kornélia a jeho rodinu a oni sa dali pokrstiť (v.48). Boh držal svoju ruku nad životom Kornélia a viedol ho k času, kedy ho Peter mohol naučiť ako sa stať kresťanom. Boh má svoju ruku aj nad vašim životom. Dal vám možnosť stretnúť sa s niekým, kto vás môže naučiť ako sa zmeniť z dobrého nábožného človeka na novonarodeného kresťana (J.3:7). Tešte sa z vašej situácie. Ste novým stvorením (2Kor.5:17). Ste jedným z Kristových poslov (2Kor.5:20-21). Musíte zanechať všetky pochybnosti o tom, že ste boli oklamaný pred vašim krstom, odpusťte komukoľvek o kom si myslíte, že vás zviedol a tešte sa z nového života zasväteného službe a chvále Boha.


35. Viem, že by som mal byť pokrstený a veriť Biblii, ale moje hriechy sú tak veľké a ja sa obávam, že ich urobím opäť, že sa bojím byť pokrstený a snažiť sa žiť ako kresťan. Je nejaký spôsob ako prekonať tieto obavy?

Áno, môžete si byť istý, že podobné pocity ktoré opisujete, mali aj druhí ľudia, ale máte Božie zasľúbenia, že môžete byť pokrstený a žiť plnohodnotný život kresťana. Prečítajte si svedectvo Pavla v 1Tim.1:16: Boh preukáže milosrdenstvo aj vám... „... aby na mne Kristus Ježiš ako na prvom ukázal celú svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, ktorí v Neho uveria, aby tak získali večný život.“ Diabol, ktorý zvádza (Zj.12:9, 20:3, 1Pet.5:8) a je klamár (J.8:44) sa vás snaží presvedčiť, že nikdy nebudete môcť viesť svätý život, aby vám tak vzal motiváciu a snahu tak činiť. Nedajte sa oklamať!

Krstom sa stanete novým človekom (2Kor.5:17) a Božím dieťaťom (Rim.8:16), máte Krista ako svojho staršieho brata a Ducha Svätého, ktorý vo vás prebýva a posilňuje vás (1Kor.3:16, 2Tim.1:14). Vy, tak ako aj všetci kresťania, zhrešíte po tom ako budete pokrstený, ale Boh vám poskytol odpoveď, ktorú potrebujete, aby ste mohli byť pokrstený s istotou. V 1J.1:7 je kresťanom, ktorým Ján píše, povedané, že ak „...chodíme vo svetle...“ (robíme čo môžeme, aby sme poslúchali Boha), „...krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (krv Krista nás stále očisťuje od hriechov a všetkej neprávosti). Tieto isté sľuby platia aj pre vás po tom ako ste pokrstený. So zasľúbenou pomocou Boha môžete žiť život, ktorý sa páči Bohu, máte odpustené hriechy, ak ich oľutujete a vyznáte (1.J.1:9) a môžete tak byť s Bohom večne (2Pet.1:10-11). Ak veríte týmto veršom neváhajte s vašim krstom. Verte Božím sľubom, že vám odpustí, ak sa skutočne kajáte z vašich hriechov. Prečítajte si aj odpoveď na nasledujúcu 36 otázku na túto istú tému.


36. Sú nejaké hriechy, ktoré nemôžu byť odpustené po tom ako som pokrstený a stanem sa kresťanom?

Keď sme pokrstení, všetky naše hriechy sú zmyté – odpustené (Sk.22:16). Sme zachránení z kráľovstva Satana a prenesení do kráľovstva Boha (Kol.1:12-13). Kým zostávame v tomto kráľovstve, budeme očisťovaní krvou Krista. „Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ 1J.1:7 Akýkoľvek hriech, ktorý vyznáme a z ktorého sa kajáme, nám bude odpustený (1J.1:9), pokiaľ to nie je hriech rúhania sa Duchu Svätému (Mat.12:32, Mar.3:29).

Človek môže byť kresťanom a neskôr opustiť Božie kráľovstvo tým, že prestane plniť prikázania Boha a slúžiť Mu plne, najlepšie ako vie. Nemôže mu byť odpustené pokiaľ je v takomto stave (Heb.10:26-31, 6:4-6). Je veľmi ťažké pre človeka vrátiť sa späť do Božieho kráľovstva po tom ako ho raz opustil (2Pet.2:20-22). 1J.5:16 hovorí o hriechu, ktorý vedie k smrti. Preto musíte skutočne robiť všetko čo je vo vašich silách, aby ste sa osvedčili pred Bohom „...ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť, ktorý správne podáva slovo pravdy.“ (2Tim.2:15-16). Ak toto budete robiť, Boh vám odpustí, keď zhrešíte a pomôže vám žiť život kresťana.


37. Ako môžem vedieť, že Boh existuje? Rád by som veril, že áno, ako si to môžem pre seba potvrdiť?

Keďže túto otázku sa pýtajú mnohí ľudia, naša odpoveď bude dosť obsiahla. Dôkaz o tom, že Boh existuje je jednak vonkajší (dôkaz o tom, že Boh existuje mimo dôkazov obsiahnutých v Biblii) a vnútorný (dôkaz v Biblii samotnej). Táto odpoveď sa bude zaoberať obidvoma typmi dôkazov.

Samozrejme nebude možné citovať stovky kníh a brožúrok a iných skutočností, ktoré sa detailne zaoberajú vonkajšími a vnútornými dôkazmi potvrdzujúcimi, že Boh existuje a Biblia je pravdivá. Čím dlhšie človek s otvorenou mysľou študuje Písmo a dôveruje Bohu natoľko, aby Ho poslúchol, tým viac si je ten človek istý, že Boh „...je a že odmieňa tých, čo Ho hľadajú.“ (Heb.11:6)

Jedna z kníh napísaná v roku 1990 „Prepare to anwer: A defence of the christian faith“ napísaná Rubelom Shellym vám môže veľmi pomôcť v hľadaní odpovede na otázku či existuje Boh. Shelly hovorí o opodstatnenosti viery v pravdivosť Písma a poukazuje: „Každý verí v ľudí, udalosti a veci, ktoré nevideli, ani ich nemohol vidieť.“ (str.27), tak ako je fakt, že nemôžeme vidieť elektróny, ale všetci vedci a fyzici veria, že existujú „cez pozorovateľné efekty“ (str.30). V druhej kapitole poukazuje na fakt, že vesmír (zem, planéty, solárny systém...) bol buď stvorený niekým (niečím), kto mal moc a inteligenciu stvoriť ho, alebo existuje náhodou (str.37). Shelly presvedčivo argumentuje, že vznik vesmíru stvorením (stvorenie Bohom) je neporovnateľne pravdepodobnejší ako vysvetlenie vzniku vesmíru a života náhodou.

Jeho kniha poukazuje na fakt, že archeológia, geológia a história starovekých dokumentov všetky demonštrujú presnosť Biblie vrátane udalostí a ľudí o ktorých hovorí. Napríklad, existoval kráľ Šalamún, ktorý mal rozsiahle jazdectvo, ktorej stajne boli lokalizované a identifikované. Novozákonné osoby a udalosti sú potvrdené v svetských dokumentoch, jazykoch, artefaktoch a starovekej histórii samotnej. Zvyšok svojej knihy venuje silnej obrane Biblie ako Slova Božieho a tvrdí, že je to „najčerstvejšia a najdôveryhodnejšie potvrdená kniha v histórii sveta“ (str.127) a že je „pravdivá, kompletná a autoritatívna“ (str.131). Presvedčivo dokazuje, že Ježiš bol naozaj Synom Božím a v poslednej kapitole hovorí o tom, prečo často ľudia odmietajú stať sa kresťanmi.

Uznávaný anglický biblický učenec a profesor F.F.Bruce napísal knihu s názvom: „Dokumenty Nového Zákona: Sú pravdivé?“. Táto kniha bola široko akceptovaná pre svoju presnosť a vedecký prístup a excelentnú povesť Dr.Bruca. Túto knihu experti považujú za tak autoritatívnu a presnú, že bola dotlačená najmenej sedemnásťkrát. Na záver Dr.Bruce zhrňuje a demonštruje, že existujú rozsiahle archeologické a vedecké dôkazy, ktoré potvrdzujú autenticitu a presnosť Biblie.

Vnútorné dôkazy z Biblie o tom, že Boh skutočne existuje sú obsiahnuté okamžite v množstve citácií z ktorých spomenieme len niekoľko. Žalm 19:1 hovorí, že „...nebesá rozprávajú o Božej sláve...“. Všetko stvorenstvo je dôkazom Jeho moci a existencie. Žalm 14:1 hovorí: „blázon si v srdci hovorí: Boha niet!“ Od začiatkov času človek uctieval vyššie Stvorenie. Je to súčasťou podstaty človeka. Rim.1:20 hovorí, že Božia moc a božskosť je zjavná zo stvorených vecí fyzického sveta. V liste Hebrejom 11:1 nájdeme najznámejšiu biblickú definíciu viery: „Viera je podstatou toho, v čo dúfame a zdôvodnením toho, čo nevidíme.“ A Písmo pokračuje: „Bez viery sa však nemožno zapáčiť. Lebo kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmieňa tých, čo Ho hľadajú.“ (Heb.11:6).

Boh nám dal svoje Slovo. Aj keď Biblia nie je knihou o medicíne, alebo geografii, aj napriek tomu je vedecky presná, keď sa zaoberá vedeckými vecami. Božia vedomosť o nákazlivých chorobách je zjavená v Mojžišových zákonoch tisícky rokov predtým ako ich vedci objavili. Boh inšpiroval Izaiáša, aby napísal, že zem má obvod, stovky rokov predtým ako človek zistil, že človek nemôže spadnúť z konca zeme. Iz.40:22 „...Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme...“

Biblia je historicky presná. Hovorí o množstve udalostí, ktoré si môžeme overiť v svetskej histórii. Preto existuje obrovské množstvo dôkazov pre existenciu Boha a pravdy, ktorá je v Jeho Slove!

Na záver je možné povedať, že je množstvo inteligentných ľudí, ktorí, podobne ako vy, boli k Biblii a jej tvrdeniam skeptickí, začalo Bibliu študovať, aby sa utvrdili vo svojich presvedčeniach. V tomto procese ale zistili jej pravdivosť a mnohí sa stali kresťanmi. Ak nie ste presvedčený našou odpoveďou na túto otázku, urobíte to čo urobili oni predtým než skonštatujete, že tvrdenia Biblie nie sú pravdivé?


38. Ak je Boh taký milujúci ako hovoríte, prečo neodpustil Adamovi a Eve? Bolo im ľúto čo urobili, ale aj napriek tomu museli odísť z rajskej záhrady.

Boh už skôr povedal Adamovi, že nesmie jesť z toho stromu „...lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (1M.2:17). Boh bol milosrdný: Adam a Eva boli zahnaní preč zo záhrady Eden, ale nezomreli okamžite po tom ako jedli zo stromu, ale žili potom ešte mnoho rokov.

Ďalej, hovoríte, že im bolo ľúto čo spravili a tak usudzujete, že nemali byť poslaní preč z rajskej záhrady. 1M.3:22-23 hovorí, že Adam a Eva boli poslaní von zo Záhrady. Písmo nikde nehovorí o tom, že Adam, alebo Eva ľutovali svoje konanie. Keby tak aj urobili, je mnoho zlého, ktoré nemôže byť napravené jednoducho tým, že človek, ktorý urobí niečo zlé oľutuje to čo urobil. Kým Boh môže a aj odpúšťa naše hriechy, ak sa Jeho deti skutočne kajajú a hľadajú Jeho odpustenie, neznamená to, že dôsledky hriechu sa môžu stratiť. Napríklad, vrahovi môže byť Bohom odpustené, ale mŕtvy človek už neožije a aj napriek tomu, že bolo vrahovi Bohom odpustené stále musí čeliť dôsledkom svojho konania pred svetským súdom v krajine.

Boh je spravodlivý, to znamená, že hriech musí byť potrestaný a dobro odmenené. Z pohľadu hriechu, ktorí spáchali Adam a Eva, Božie spávanie sa k nim bolo viac ako spravodlivé.


39. Prečo nemohol Boh odpustiť ľuďom, ktorí zhrešili bez toho, aby dopustil smrť Ježiša na kríži?
Krátka odpoveď je, že hriechy ľudí, Židov aj pohanov, boli tak veľké, že iba obeť Jeho Syna Ježiša mohla zahladiť hriechy ľudí.

Už pred stvorením človeka mal Boh plán preto, aby bolo spasenie v nebi možné pre všetkých ľudí z každého národa. Boh nechce, „...aby niekto zahynul, lež chce, aby sa všetci dali na pokánie.“ (2Pet.3:9) Kapitoly 9-11 listu Rimanom opisujú Boží plán pre všetkých ľudí, tak Židov ako aj pohanov, ktorí poslúchnu Boha. Ale Boh, keďže je spravodlivý, nemôže prehliadnuť neodpustené hriechy a tak preukazovať uprednostnenie tým, ktorí nedodržujú a potupujú Jeho zákony a prikázania (Pr.14:34, Ez.18:4). Hriechy ľudí, vrátane ukrižovania Ježiša, boli také obrovské, že iba smrť Krista a Jeho preliata krv mohli zahladiť hriechy Židov a pohanov (Heb.9:28).

Prečítajte si tiež 2Tim.1:8-10, Heb.9:16-28, Heb.kap.3-10. Študujte Izaiáša kapitolu 49, osobitne verše 1-7, v ktorých Boh hovorí o Kristovi, že Ho urobí „...svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.“ (Iz.49:6)

Ježišova smrť na kríži bola nevyhnutná pre naplnenie Božieho plánu, aby spasil všetkých ľudí všetkých národov, tých, ktorí k Bohu prichádzajú tým, že akceptujú Krista ako Spasiteľa (Iz.49:8-22, Mich.4:2, Mal.1:11). Skrze Krista a Jeho smrť má ľudstvo vykúpenie (Mk.10:45, Rim.3:23-25), zmierenie (Rim.5:10, Ef.2:13-18), odpustenie hriechov (Mat.26:28, Ef.1:7, Kol.1:14), ospravedlnenie (Rim.4:25), posvätenie (Ef.5:26, Zj.7:14) a spravodlivosť (2Kor.5:21).

Aj keď je toto dlhý zoznam veršov Písma, iba Vašim čítaním a rozmýšľaním pri ich štúdiu môžete porozumieť a oceniť to čo Boh a Kristus pre ľudstvo urobili.


40. Prečo Boh ustanovil systém, ktorý požadoval smrť Ježiša, aby zachránil ľudí?

Jedine Boh pozná úplnú odpoveď – Jeho múdrosť prevyšuje našu. Vieme, že zjavne považoval za nevyhnutné, aby dopustil smrť svojho Jediného Syna, aby sme my mohli mať večný život, ak budeme poslúchať Jeho prikázania. Možno bolo dôvodom ukázať vážnosť hriechu (mzdou hriechu je smrť) a demonštrovať hlbokú, úžasnú lásku nášho Stvoriteľa. Takáto obrovská láska presahuje naše chápanie!

Našou jedinou logickou reakciou je poslúchať Toho, ktorý nás tak miluje. V deviatej kapitole listu Hebrejom sa o tejto téme hovorí viac detailnejšie. Prečítajte si ju prosím pozorne a sústreďte sa na verše 11-28. Aby sme to zhrnuli, hriechy ľudí boli také veľké, že iba krv Krista ich mohla raz a navždy zahladiť.


41. Ako Biblia dokazuje, že Boh existuje? Bola napísaná ľuďmi, ktorí to iba povedali v texte.

Je množstvo vhodných odpovedí na túto otázku. Jedna z prvých odpovedí je, že autori kníh Biblie takmer jednotne prisudzujú to čo napísali inšpirovaniu Bohom. Ak by neboli inšpirovaní Bohom, prečo by si potom neprisudzovali to čo napísali svojej vlastnej inteligencii a múdrosti? Namiesto toho dávajú kredit Bohu pre úžasné veci, ktorých svedkami sa stali a za nadprirodzené veci, ktoré opisujú.

Samotný fakt, že časti Biblie existovali už pred tromi, alebo štyrmi tisícmi rokov a presne zaznamenávajú nielen históriu, ale tiež prírodné fenomény tej doby, je silným svedectvom skutočnosti, že Boh existuje a že On inšpiroval ľudí, aby napísali knihy Biblie. Nasledujúce fakty takisto potvrdzujú existenciu Boha:

1. Sme si vedomí neuveriteľnej komplexnosti vesmíru a prírody, solárneho systému a systému planét, oceánov a morí, nemenných fyzikálnych zákonov a pohybu vo vesmíre a medziplanetárnych pohybov. Toto sú silné dôkazy o jedinej superinteligencii (Bohu), ktorý uviedol do pohybu fyzikálne, statické a kinetické zákony, ktoré spolu súvisia a harmonizujú, aby vytvorili a udržiavali planéty, klímu, ročné obdobia a oblasti adaptovateľné pre život ľudí, zvierat a morský život.

2. Biblia, ktorej jednotlivé časti boli napísané najmenej 40 rôznymi jednotlivcami v priebehu viac ako 1400 rokov, je kniha, ktorá má tieto charakteristiky jej inšpirovanosti Bohom:
a) Aj napriek skutočnosti, že je množstvo autorov, ktorí napísali jednotlivé knihy Biblie, pričom niektorí z nich žili v rozmedzí tisíc rokov a boli od seba vzdialení stovkami kilometrov, existuje neuveriteľná harmónia medzi týmito autormi. Menšie rozdiely jednoducho odrážajú rôzne pozorovania, alebo postavenie z ktorého autori tých istých dôb videli jednotlivé udalosti.
b) Biblia nie je učebnicou fyziky, astronómie, matematiky, stravovania, alebo zdravovedy, ani akejkoľvek inej vednej disciplíny. Ale keď Biblia hovorí o týchto témach, existuje úžasná zhoda s tým čo objavila veda.
c) Množstvo proroctiev a predpovedí Biblie zaznamenaných stovky a niekedy tisíce rokov skôr sa stali skutočnosťou.
d) Množstvo proroctiev urobených stovky rokov pred Kristom (ako napríklad Izaiáš 53) sa naplnili Jeho životom a smrťou. Toto je dôkazom existencie Boha a Jeho vedenia ľudí, ktorých inšpiroval k napísaniu Biblie, svojho Slova. Ako knihy proroctiev sú záznamy Biblie ohromujúce. Napríklad to akým človekom Kristus bude, veci, ktoré urobí a príchod Jeho kráľovstva sú opísané úžasným a neprotirečivým spôsobom detailne v Starom Zákone, ktorý bol napísaný stovky rokov pred Jeho narodením. Historická presnosť Biblie je ďalším dôkazom Jeho božského pôvodu.
e) Nielenže Biblia opisuje ustanovenie Kristovej Cirkvi, ale tiež hovorí detailne o množstve odchýlení a prekrútení jej bohoslužby a praktík.
f) Nakoniec, ale nemenej významným je potvrdenie inšpirovanosti Písma o ktorej hovorí sama Biblia: „Každé Bohom vnuknuté Písmo je aj užitočné na učenie, na karhanie, na naprávanie, na výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol pripravený na každé dobré dielo.“ (2Tim.3:16-17) Pavol napísal: „Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme trpezlivosťou a potešovaním z Písem mali nádej.“ (Rim.15:4)

Nakoniec Rim.10:17 hovorí: „Teda viera je z počutia, počutie však skrze slovo Kristovo.“ Boh zjaví sám seba skrze svoje Slovo tým, ktorí hľadajú. Prosím prečítajte si odpoveď 44, ktorá hovorí o tejto istej téme.


42. Musím veriť, že celá Biblia je pravdivá preto, aby som bol spasený?

Príklady obrátení v Novom Zákone nám ukazujú, že človek, ktorý sa túži stať kresťanom musí veriť, že Ježiš je Boží Syn, vedieť, že sám je hriešny a túžiť zmeniť sa, aby bol spasený. Keď si to uvedomuje, vyzná, že Kristus je Boží Syn a krstom je očistený od svojich hriechov a stane sa tak novým človekom - kresťanom (Rim.6:4). Pozrite si Sk.2:38, 8:26-38, kap.10, 16:11-15 a 25-34. Človek nemusí poznať všetko, alebo mať odpovede na všetky svoje otázky, ani byť dosť dobrý preto, aby bol pokrstený. Ale musí akceptovať Bibliu ako Božie Slovo, aj keď nerozumie všetkému čo je v nej napísané. Zj.22:18-19 nás varujú pred vyberaním si častí Biblie, ktorým chceme veriť.

Ak človek akceptuje a verí, že Biblia je pravdivá a túži byť pokrstený a stať sa tak kresťanom, prečo by potom neakceptoval celé Písmo, alebo aspoň nepristupoval k nemu s otvorenom mysľou? Ž.119:142 a 151 nám hovoria, že Boží Zákon je pravda. V Jánovi 17:17, Ježiš hovoriac k Bohu hovorí: „...Tvoje Slovo je pravda.“ Pavol napísal v 2 liste Timotejovi „...a pretože od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie skrze vieru v Krista Ježiša.“


43. Je pravdou, že všetci, ktorí zomreli od smrti Krista sú stratení pokiaľ nie sú kresťania? Čo sa stane s ľuďmi, ktorí nikdy nepočuli o Kristovi?

Vaša otázka je tou ktorej finálne zodpovedanie dá len Boh. Ľudia sú stratení kvôli svojim hriechom (Rim.3:23). Hriech spôsobuje smrť (oddelenie od Boha), ale Boh nám ponúka večný život v Ježišovi Kristovi (Rim.6:23). Vieme, že Boh nechce, aby ktokoľvek zahynul (2Pet.3:9) a je Bohom milosti a lásky (Ef.2:4, Luk.1:50) a hovorí, že láska prikrýva množstvo hriechov (1Pet.4:8). V Rim.2:5-6 Pavol píše: „...keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov...“ „Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. Lebo Boh neuprednostňuje nikoho.“ (Rim.2:9-11)

Písmo zdá sa odpovedá špecificky na túto otázku keď hovorí: „Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú; v ten deň Boh bude súdiť tajné veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.“ (Rim. 2:12-16 )

Tiež si všimnime 2Tesalonickým 1:6-10: „Spravodlivé je totiž u Boha, aby tým, čo vás sužujú, odplatil súžením, a vám, sužovaným, spolu s nami odpočinutím, keď sa s anjelmi svojej moci v plameni ohňa zjaví Pán Ježiš z neba strestať tých, čo nepoznajú Boha a neposlúchajú evanjelium nášho Pána Ježiša. Dostanú trest: večné zahynutie od Pánovej tváre a od slávy Jeho moci, keď príde v ten deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich, pretože ste uverili, o čom sme vám svedčili.“

Vieme, že Biblia hovorí, že musíme byť konateľmi Slova nielen poslucháčmi (Jak.1:22). Boh nám dal prikázanie, aby sme hlásali evanjelium všetkému stvorenstvu tak ako to prikázal konať svojim apoštolom (Mar.16:15-16). Je len v moci Boha rozhodovať o tých, ktorí zomreli skôr ako počuli posolstvo evanjelia. My môžme mať pokoj vediac, že Boh a Kristus, ktorí je Hlavou Cirkvi a jej Spasiteľ (Ef.5:23) budú konať spravodlivo.


44. Ak hovoríte, že Kristova Cirkev je jedinou pravou Cirkvou, sú ľudia v iných Cirkvách, ktorí nikdy nepočuli o Kristovej Cirkvi stratení?

Ak dnes cirkev nasleduje vzor Biblie v tom čo má praktizovať, ako má byť organizovaná a ako má fungovať naozaj dôkladne, potom tá cirkev je Kristovou cirkvou ako o nej hovorí Nový Zákon. Kristus je jej Hlavou (Ef.4:15, Kol.1:18), Spasiteľ Tela, Cirkvi (Ef.5:23) a cirkev sa má podriadiť Kristovi (Ef.5:24).

V čase, keď bola napísaná Biblia bola len jedna Cirkev, Kristova Cirkev, alebo Cirkev Kristova. Rim.16:16 hovorí: „...Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi.“ Písmo určuje spôsob uctievania Boha, ktorý charakterizuje túto Cirkev: Pánova večera (jedenie nekvaseného chleba a pitie plodu viniča prvý deň v týždni), modlitby, kázanie a zbierky ako sa kto sám rozhodol. Ľudia sú pridávaní Bohom do Cirkvi, keď sú v krste ponorení do vody na odpustenie hriechov, potom ako oľutovali svoje hriechy a prejavili svoju vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a tým dostali krstom dar Svätého Ducha (Sk.2:38-41). Cirkvi o ktorých čítame v Novom Zákone mali starších, diakonov, evanjelistov a učiteľov, ktorí spolu so všetkými ostatnými kresťanmi konali prácu v miestnej kongregácii. Táto zahŕňala učenie Písma ľuďom, ktorí neveria, spoločné štúdium kresťanov, stretávanie sa na bohoslužbách v prvý deň v týždni. Cirkev je tiež vyzývaná študovať Písmo a praktizovať ho vo svojom živote a robiť dobre všetkým ľuďom ako k tomu máme príležitosti (Gal.6:9-10).

Rozhodnutie o tom kto bude spasený a kto stratený bude urobené len Bohom, ktorý jediný je vedomý situácie každého človeka, ktorý kedy žil, žije, alebo bude žiť pred súdnym dňom a jedine On nás môže posúdiť spravodlivo. Nie je našou úlohou robiť tieto závery namiesto Boha (Rim.10:6-8). Našou úlohou však je hlásať vôľu Boha, ktorú nám dal poznať v svojom Slove podľa ktorého bude súdiť všetkých ľudí (J.12:48). Jeho súd je spravodlivý (Ž.119:7, 160), Jeho nariadenia správne (Ž.19:9), On privedie na súd každé dielo (Kaz.12:14). Boh neuprednostňuje ľudí (Sk.10:34). Nechce, aby ktokoľvek zahynul, ale chce, aby sa všetci ľudia kajali a boli zachránení (2Pet.3:9). Boh je všemocný. Jeho súd je a bude spravodlivý a pravdivý vo všetkom (Zj.16:7).

Je dôležité uvedomiť si, že pomenovanie Kristova cirkev nie je názov, ale opisné označenie skupiny ľudí, ktorá patrí Kristovi. Len samotné pomenovanie nerobí cirkev skutočne Kristovou cirkvou. Dôležité je či cirkev skutočne nasleduje vzor Nového Zákona v učení a praktickom živote. Nový Zákona používa viacero pomenovaní skupiny ľudí, ktorá patrí Kristovi – Kristova cirkev (Rim.16:16), cirkev Božia (1Kor.1:2), kresťania (Sk.11:26), svätí (Ef.1:1), veriaci (Ef.1:1), Kristovo telo (Ef.4:12)... Rôzne pomenovania odrážajú rôzne vzťahy, ktoré ku Kristovi majú ľudia, ktorých povolal (Rim.8:29-30,) pričom označujú tú istú skupinu ľudí rôznym spôsobom.


45. Musím byť súčasťou skupiny kresťanov (cirkvi) preto, aby som bol spasený?

Aj je vaša otázka či musíte byť časťou Cirkvi, ktorá patrí Kristovi, aby pre vás platili zasľúbenia Biblie, potom je odpoveď áno. Prosím prečítajte si Rim.12:4-5, 1Kor.12:12, 13:20, Ef.2:14-16, 4:4-6, Ef.5:23.

Pri ďalšej časti odpovede predpokladáme, že ste kresťan, ktorý oľutoval svoje hriechy, vyznal Krista ako Božieho Syna a bol pokrstený (pochovaný vo vode na odpustenie hriechov) a ktorý sa snaží konať čo najlepšie ako vie Božiu vôľu, ale nikde blízko neho nie sú kresťania s ktorými by sa mohol stretávať. Ak je vo vašej blízkosti kongregácia Boh nám dáva prikázanie a je Jeho vôľa, aby sa bratia a sestry v Kristu v prvý deň v týždni (nedeľa) spolu stretávali. „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“ (Židom 10:25)

Vzájomné povzbudenie, ktoré sa vám dostane, keď sa budete pravidelne stretávať s kresťanmi sa vyrovná akýmkoľvek ťažkostiam, ktoré vám to môže priniesť. Ak je pre vás fyzicky nemožné stretnúť sa s ostatnými kresťanmi a ste pokrstený v Krista, aj tak môžete a máte ako kresťan žiť najlepšie ako viete, tým, že si Pánovou večerou budete pripomínať Krista a budete vo svojom živote nasledovať učenie Biblie. Ak to budete robiť, je veľmi pravdepodobné, že založíte kongregáciu s vašimi priateľmi a známymi, ktorí pozorujú váš život s Bohom a budú ovplyvnení stať sa tak kresťanmi. Je potrebné, aby ste sa spoliehali v akejkoľvek situácii na Boha a prosili Ho o vedenie. Nikdy nie je zlé rozhodnutie urobiť dobrú vec. Boh má pre vás ako kresťana prácu, nasledujte Ho a On urovná vaše cesty. Pavel bol tiež na niektorých miestach ako kresťan sám, ale nie preto, aby tam sám zostal. Boh ho použil podľa svojho zámeru, aby zvestoval Slovo a konal Jeho vôľu.

„Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky.“ (Príslovia 3:5-6)


46. Moji rodičia boli dobrí ľudia, ale nikdy neboli pokrstení, ja som kresťanom, môžem byť pokrstený namiesto nich ako je písané v 1Kor.15:29?

Vo vašej otázke o tom či môžete byť pokrstený za vašich rodičov, ktorí boli dobrí ľudia, ale neboli pokrstení spomínate 1Kor.15:29. Toto je jediné miesto v Novom Zákone, kde sa spomína, že sa ľudia dávali krstiť za mŕtvych. Boli špekulácie o tom, že niektorí pokrstení veriaci sa dávali znovu krstiť za priateľovi, ktorí boli veriaci, ale zomreli bez toho, aby boli pokrstení. Pavol to neschvaľuje, ale dokázal tieto praktiky použiť ako argument, že Kristus bol vzkriesený a naša viera nie je márna.

V 1Kor.15:13-17 Pavol hovorí o vzkriesení mŕtvych, keď hovorí: „...Ak však mŕtvy nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený.“ (v.16), vediac, že toto nepravdivé tvrdenie o Kristovi bude kresťanom zjavné. Potom pokračuje: „...Ak pre mŕtvych vôbec niet vzkriesenia, prečo sa dávajú za nich krstiť?“ (v.29), nie aby schválil praktiky krstenia sa za mŕtvych, ale aby zdôraznil, že ľudia budú vzkriesení a tí čo zomreli v Kristu nezomreli v hriechoch a majú tak istotu večného života s Bohom. (1Kor.15:17-18, 1J.5:13).

V krátkosti, ani 1Kor.15:29, ani žiadna iná časť Písma nehovorí, alebo nenaznačuje, že má nejaký zmysel pre mŕtvych ľudí, ktorí neboli pokrstení, ak sú za nich pokrstení žijúci ľudia. Preto je také dôležité, aby bol človek, ktorý verí, že Kristus je Boží Syn a uvedomuje si a ľutuje svoje hriechy, ponorený (pokrstený) vo vode na odpustenie svojich hriechov a začal tak žiť svoj život pre Boha. „V Ňom ste aj boli obrezaní obriezkou, vykonanou nie rukami, ale Kristovou obriezkou – vyzlečením z telesnosti, keď ste s Ním boli v krste pochovaní. Spolu s Ním ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Kol.2:11-12)


47. Ak musí byť človek pokrstený (ponorený), aby bol spasený, prečo bolo potom zločincovi na kríži povedané, že bude s Kristom v raji, keď zomrie? Bol zločinec spasený?

Udalosť so zločincom na kríži sa niekedy cituje ako podpora učenia, že nie každý musí byť pokrstený preto, aby bol spasený, ale Písmo toto nehovorí. Ukrižovanie Krista, Božieho Syna, bolo udalosťou, ktorá zmenila svet. Tento zločinec si uvedomil Kristovu božskosť a napomenul druhého zločinca, ktorý sa rúhal Kristovi. Uvedomil si Kristovu dokonalosť a moc prosiac: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Luk.23:42) Ježišova odpoveď bola: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Luk.23:43)

Ako Boží Syn, Ježiš mohol urobiť čokoľvek si želal. Mohol sa vyhnúť ukrižovaniu ak by si želal. Zločinec prejavil ľútosť nad tým čo urobil a prejavil svoju vieru v Krista, Jeho božskosť a autoritu keď Ježiša prosil, aby si na neho spomenul, keď príde do svojho kráľovstva. Zločinec urobil to čo v tomto poslednom okamihu svojho života mohol urobiť. Fyzicky bol spojený so smrťou Krista, tak ako sme mi duchovne, keď sme s Kristom pochovaní ponorením v krste (Rim.6:3-5). Ježiš s veľkou láskou a starostlivosťou, ktorú má pre celé ľudstvo jednoducho urobil (tak ako to vždy robí pre tých, ktorí Mu slúžia) oveľa viac ako Ho zločinec žiadal. Zločinec chcel, aby si na neho Ježiš spomenul – Ježiš mu povedal, že s Ním bude dnes v raji!

Zjavenie 2:7 hovorí: „Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ Keďže zločinec mal byť s Kristom v raji a mal Ježišove odpustenie, je to isté ako povedať, že bude v raji s Kristom večne.

Krst nebol učený ako podmienka pre vstup do kráľovstva (Cirkvi) až do dňa Letníc, čo je viac ako 50 dní po ukrižovaní. To ako sa Ježiš zachoval k zločincovi preukazuje ako milujúci Kristus bol a je k tým, ktorí si uvedomujú Jeho vládu, veria Mu a vydajú sa do Jeho milosti. On je schopný „...pôsobením svojej moci v nás urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme...“ (Ef.3:20)


48. Ak je kresťanstvo cesta života a pokoja, prečo potom kresťania trpia tak isto a niekedy aj viac ako ľudia, ktorí nie sú kresťanmi?

Je mylnou predstavou utvoriť si záver, že ak kresťania trpia tak isto, prípadne aj viac ako ľudia, ktorí nie sú kresťania nemôže to byť cesta života a pokoja. Ježiš bezpochyby ako Knieža mieru bol Mužom pokoja. Ale aj napriek tomu sa stretol s konfrontáciou, zneužitím, klamstvom, hnevom farizejov a ostatných židovských vodcov a nakoniec krutým zaobchádzaním a ukrižovaním.

Od ukrižovania vždy kresťania trpeli fyzicky aj mentálne. Ale musíme pripomenúť, že šťastie ako aj spokojnosť sú stavom mysle, ktoré nezávisia na vonkajších okolnostiach. (pozri Fil.4:10-13, 3Tes.3:16-18, Rim.5:1-5).

Najväčšie slová povzbudenia prichádzajú od Ježiša samotného. Tú noc, kedy bol ukrižovaný, povedal Ježiš svojim učeníkom: „...Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a nedesí.“ (J.14:27) Pre ďalšie uistenie si prečítajte: Ef.3:14-19, Kol.3:15-17, Jak.2:5, 2Pet.3:14).


56. Ako môžem odčiniť všetky zlé veci, ktoré som urobil predtým ako som bol pokrstený? Niektorí ľudia, ktorým som ublížil už nežijú a o mnohých iných neviem kde bývajú.

Nie je vždy možné, aby človek napravil zlé veci, ktoré urobil. Často sú už ľudia, ktorým bolo ublížené mŕtvy, alebo nevieme kde bývajú. V takýchto prípadoch je prosba Boha o to, aby vám odpustil a vyjadrenie ľútosti za naše správanie všetkým čo môžeme urobiť a Boh vám plne odpustí (Mat.6:12). V Luk.19:8-9 povedal Zacheus, ktorý mal ako hosťa vo svojom dome Ježiša: „Hľa, Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vraciam to štvornásobne. Ježiš mu odvetil: „Dnes sa uskutočnila spása tohoto domu. Pretože aj on je Abrahamovým synom.“ Takže ak aj vy viete o tom kde žijú ľudia, ktorým ste uškodili, mali by ste tiež prosiť o ich odpustenie (a tiež Boha) a napraviť škodu pokiaľ to je možné.


49. Čo sa stalo so všetkými miliónmi ľudí, ktorí žili a umreli predtým ako Kristus prišiel na zem, sú všetci stratení? Ak nie sú, kde Biblia hovorí na túto tému?

Náš Boh je spravodlivý Boh. V skutočnosti nie všetci ľudia, ktorí žili pred Kristom boli stratení. Boh dal zasľúbenie Abrahámovi, že skrze jeho potomstvo budú požehnané všetky národy zeme (1M.12:1-7, 15:1-21, 22:15-18). Jeho milosťou si Boh vybral Izraelský národa vyviedol ho z otroctva do zasľúbenej krajiny, prostredníctvom Mojžiša a Józuu. Aj napriek tomu im bolo požehnanie vyvolenia odňaté kvôli neposlušnosti a nevere Izraela (Jer.6:22-30, 25:8-10).

Prosím študujte pozorne list Hebrejom 9:11-28 a 1Pet.4:5-6. Tieto verše hovoria, že Kristus „...raz navždy vošiel do svätyne, avšak nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.“ (Heb.9:12) pre tých verných ľudí, ktorí žili a zomreli pred Kristovou smrťou ako aj pre tých, ktorí zomreli alebo zomrú po nej. Heb.9:15 takisto jasne hovorí, že zachraňujúca krv Krista tečie späť až k Adamovi a dopredu až do konca sveta. „A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby zasľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní – lebo podstúpil smrť, aby vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.“ Heb.9:28 to ešte zdôrazňuje: „...tak sa aj Kristus raz obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví bez hriechu na spásu tým, čo Ho očakávajú.“ Prečítajte si tiež Heb.10:9-10, 14, 18. V 1Pet.4:5,6 je napísané: „...Oni sa budú zodpovedať tomu, ktorý je pripravený súdiť živých aj mŕtvych. Veď preto sa zvestovalo evanjelium aj mŕtvym, aby boli síce súdení ako ľudia v tele, no žili v Duchu, podľa Boha.“ Tieto verše jasne hovoria, že zachraňujúca krv Krista tečie tak späť k dňom Adama, tak dopredu ku koncu sveta.


50. Ako môžu byť spasení ľudia, ktorí nevedia čítať? Nemôžu študovať Bibliu a naučiť sa tak čo musia robiť potom ako sú pokrstení?

To, že niektorí ľudia nevedia čítať, alebo písať určite neznamená, že nemôžu byť spasení. Kristovo evanjelium bolo a stále môže byť efektívne učené ústnym podaním, kázaním, učením a pozorovaním. Boží plán pre spasenie ľudí nie je taký ťažký na pochopenie, aby človek potreboval vedieť čítať okrem toho, že počuje (Rim.10:17), aby pochopil základnú správu Boha. Ktorýkoľvek kresťan môže podať správu o milosti Boha a Jeho spáse pre ľudí tak ako je to napísané v Rim.3:23-26, Sk.2:37-38, 1J.1:9 a J.3:16-17.

Preto aj negramotní ľudia môžu poznať Písmo podané ústne od ostatných ľudí, počúvaním kaziet, počúvaním kázní každý týždeň, štúdiom Písma s ľuďmi, ktorí vedia čítať a účasťou na aktivitách cirkvi. Evanjelium bolo hlásané mnohým negramotným ľuďom na celom svete, ktorí využili príležitosť a uverili Bohu a Jeho správe. Neschopnosť čítať určite nemôže brániť človeku, ktorý počuje evanjelium a chce poslúchnuť Boha, v tom, aby mohol žiť nový život s Bohom.


51. Pred časom som sa stal kresťanom, ale mám problémy s alkoholom. Ako môžem úspešne bojovať s týmto problémom?

Váš problém je nanešťastie dosť častým dokonca aj u ľudí, ktorí sú veriaci a uvedomujú si vážnosť svojej situácie. Tým, že si uvedomujete, že máte problém ste urobili prvý nevyhnutný krok na jeho vyriešenie. Teraz musíte urobiť rozhodnutie, že urobíte všetko čo si to bude vyžadovať, aby ste prestali piť. Musíte vedieť a priznať si, že alkoholici sa nemôžu stať ľuďmi, ktorí pijú striedmo. Musíte prestať piť úplne a stále sa usilovať o tento cieľ, aj keď sa vám to nemusí vždy dariť.

Plne si uvedomujete, že opilstvo je hriechom (Gal.5:21, 1Pet.4:3) a že žiadny pijan nebude dedičom Božieho kráľovstva (1Kor.6:10) a že Pavol hovorí, že kresťania sa nemajú stretávať a jesť s kresťanmi, ktorí sú opilci (1Kor.5:11). Opilstvo a alkoholizmus vedú k utrpeniu (Pr.21:17), sporom (Pr.23:29-30), smútku (Pr.23:29), chybám v rozhodovaní (Iz.28:7) a nerešpektovaniu Písma a práce Pána (Iz.5:11-12).

Akokoľvek, ako kresťan, ktorý má problém s alkoholom máte obrovskú výhodu voči ostatným ľuďom, ktorí bojujú s týmto problémom. Ak sa úprimne modlíte k Bohu o silu a pomoc a skutočne veríte, že vám pomôže a potom robíte čo najlepšie ako viete to čo sa páči Bohu, pomôže vám zvíťaziť nad týmto problémom. Boh počúva modlitby svojich detí (1Pet.3:12, Fil.4:6) a vy sa musíte horlivo modliť za vašu situáciu. Tiež požiadajte ostatných kresťanov, aby sa modlili, aby vás Boh posilnil prekonať toto pokušenie (Jak.5:16). Ich modlitby vám pomôžu, ale vy musíte mať zaumienenú snahu pomôcť si modlitbou a hľadaním profesionálnej a lekárskej pomoci.

Musíte urobiť všetko preto, aby ste sa vyhýbali osobám, ktoré poznáte z minulosti a ktorí vás pravdepodobne požiadajú, aby ste išli piť s nimi. Ak sa z nejakého dôvodu nemôžete vyhnúť stretnutiam s nimi nemôžete s nimi piť za žiadnych okolností. Dajte si nealkoholický nápoj, čaj, vodu, ale nič alkoholické.

Čokoľvek robíte neprestaňte sa modliť a študovať Bibliu, neprestaňte chodiť na bohoslužby, nevyhýbajte sa stretnutiam s vašimi bratmi a sestrami a nevystavujte sa dobrovoľne situáciám kde ľudia okolo vás pijú alkohol.

Ak je blízko skupina nazvaná Alcoholics Anonymous a váš problém s alkoholom sa nezlepšuje nakontaktujte sa na nich. Väčšina týchto ľudí sú vyliečení alkoholici. Majú skúsenosť pomáhať alkoholikom. Väčšina z nich vám pomôže a príde cez deň, alebo v noci ak je problém spojený s alkoholom. Ak ste, alebo ste boli skutočne alkoholik musíte si pamätať jednu vec: je jedno ako dlho ste sa zdržali pitia alkoholu, stále ste alkoholikom, ale tým, ktorý nepije. Jeden pohárik môže začať tento hrozný cyklus znovu. Proste Boha o pomoc nepiť keď ste pokúšaný. S pomocou Boha a vašou najlepšou snahou môžete byť služobníkom Boha a nie Satana.


52. Prečo sa teraz cítim tak často stratený? Bol som pokrstený pred mnohými rokmi.

Podľa Ef.4:4 je len jeden krst. Aj keď váš krst (ponorenie) mohol byť pred mnohými rokmi, nie je Bohom zabudnutý, ani Boh nezmenil podmienky Jeho zasľúbenia spasenia pre všetkých tých, ktorí veria a sú pokrstení ponorením vo vode. Na druhej strane sa sami môžeme vzdialiť od Boha a keď odsunieme Boha z našich životov je len prirodzené, že sa cítime stratení. Boh sa nevzďaľuje od nás, ale sme to my kto sa vzďaľujeme od Boha. „Priblížte sa k Bohu, a On sa priblíži k vám.“ (Jak.4:8)

Je pravdepodobné, že vás pokúša Satan a vy sa nespoliehate dostatočne na Ducha Svätého, aby hral tú úlohu vo vašom živote, ktorú Boh zamýšľa. Prečítajte si a rozmýšľajte a modlite sa tak ako je povedané v Rim.8:9-11, 8:26-27. Sú prázdne miesta v našich životoch, ktoré musia byť vyplnené a my máme možnosť voľby vyplniť tieto miesta vecami zo sveta, alebo od Boha. Ak dovolíme, aby bol náš život naplnený vecami sveta vzďaľujeme sa od Boha, ale ak poslúchame radu Písma nachádzame úžasné duchovné požehnania v našich životoch: Gal.5 – ovocie Ducha, Ef.6 – plná výzbroj Božia, Fil.2 – imitovanie Krista a Kol.3 – pravidlá pre svätý život a sila modlitby Jak.5:16, Kol.4:12. Prosím, študujte s modlitbou tieto inšpirované verše Písma. Ako dieťa Boha máte Jeho neprestajnú starostlivosť a prítomnosť, ktorá vám umožňuje čeliť životu s istotou a pokojnou dôverou (Heb.13:5-6, Jak.4:7-8, 1Pet.5:7-8). Pozrite si odpovede na podobné otázky 14 a 16. Ak si uvedomujete Božiu milosť pre vás, nie je dôvod cítiť sa stratený. Ste dieťaťom Boha. Modlite sa k Nemu ako k vášmu Otcovi, aby pozdvihol vášho Ducha ako konáte Jeho vôľu! (Jak.5:16)


53. Biblia hovorí: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ (1M.1:1) Čo bolo pred stvorením?

Vaša otázka je čo bolo pred stvorením. Vieme, že Boh existoval pred stvorením. Existoval vždy a existuje teraz. Ž.90:2 hovorí o Bohu: „Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky.“ Habakuk 1:12 hovorí: „Či Ty, Hospodine, nie si od večnosti, Bože môj, Svätý môj? ...“ V skratke, Boh existoval vždy. Pozrite si tiež Iz.63:16 a Mich.5:2. Tieto verše nám pomáhajú uvedomiť si aký úžasný a mocný a zároveň milujúci je náš Boh a Jeho Syn. (J.3:16).

Kristus tiež existoval pred stvorením, tak ako Boh, Jeho Otec. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.“ (Ján 1:1-3) Kristus povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ (J.10:30). Božia milosť bola daná v Ježišovi Kristovi ešte pred začiatkom času. (2Tim.1:9). Ostatné časti Písma tiež potvrdzujú, že Kristus bol s Bohom pred stvorením: 1Pet.1:20, Heb.1:1-2. Tiež vieme, že Duch Svätý existoval tiež pred stvorením, pretože je napísané: „...Duch Boží sa vznášal nad vodami.“


54. Pridáva Boh ľudí do Cirkvi, alebo spasí ľudí inak ako tým, že veria, poslúchnu, kajajú sa, vyznajú Krista a sú pokrstení?

Od vzniku Cirkvi je učenie na túto tému jasné. V Sk.2:32-38, keď Cirkev na deň Letníc vznikla, Peter verejne zvestoval evanjelium a tí, ktorí počuli slová apoštola boli bodnutí v ich srdciach a pýtali sa: „Mužovia, bratia, čo máme robiť?“ Petrova odpoveď bola: „Kajajte sa, každý z vás nech sa dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a prijmete dar Svätého Ducha.“

Konajúc podľa prikázania (Mat.28:19-20), ktoré apoštoli dostali od Pána, aby šli a „...získavali učeníkov vo všetkých národoch...“, apoštol Peter tak oznámil po prvýkrát krst z autority Pána Ježiša Krista „...v meno Otca i Syna i Svätého Ducha.“ (Mat.28:19).

Krst bol z autority Krista prvýkrát oznámený v tento deň, deň Letníc. Bol vykonaný v mene Otca, Syna a Svätého Ducha na odpustenie hriechov (Luk.24:46-47). O niekoľko dní neskôr Peter, hovoriac o Ježišovi, vysvetlil: „A v nikom inom niet spásy, lebo nejestvuje pod nebom žiadne iné meno dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk.4:12) Ježiš sám povedal: „Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (J.3:3).

Nový Zákon identifikuje štyri samostatné skutky, ktoré sú ukončené v kompletnej zmene srdca, života a vzťahu s Bohom.

a, Viera, že Ježiš Kristus je Synom Božím a našim Spasiteľom: (J.8:24, Mar.16:16, Sk.16:31). Viera v Neho ukazuje, že osoba, ktorá je pokrstená je pripravená spoliehať sa na Ježiša Krista a nikoho iného v otázke spasenia
b, Oľutovanie spravených hriechov (Luk.13:3,5, Sk.2:38, 3:19) Pokánie zahŕňa ľútosť za spravené hriechy a znamená urobenie rozhodnutia zmeniť svoje myslenie a obrátiť sa k Bohu
c, Vyznanie Krista ako Božieho Syna a Spasiteľa (Mat.10:32-33, Luk.9:26, Rim.10:9-10) Kajúci sa človek nevyznáva svoju vieru v nejaké ľudské krédo, ale uvedomuje si svoju vieru v Krista ako Božieho Syna
d, Krst (ponorenie vo vode) na odpustenie hriechov (Rim.6:3-4, Gal.3:27, Mar.16:16, Sk.2:38, 22:16) Krstom sú ľudia pridaní Bohom do Jeho Cirkvi (Sk.2:47)

Tento vzor spasenia sa opakuje znovu a znovu v celom Novom Zákone. Všetci sa narodili znovu, všetci sa stali novými stvoreniami v Kristovi (2Kor.5:17). Hoci je Boh milujúci, vševedúci, všemocný a všadeprítomný, Boh, ktorý môže vykonať čokoľvek chce s dušami ľudí, nemáme nijaký záznam v Biblii o tom, že by pridával do Cirkvi ľudí iným spôsobom. Naopak vieme, že Boh je pravdivý (J.14:6) a dal nám všetko čo potrebujeme vedieť, aby sme mohli mať vzťah s Ním (2Pet.1:3) a boli tak spasení. Vzor, ktorý vidíme v celom Novom Zákone je jediným vzorom ako boli a stále sú ľudia pridávaní do Cirkvi, spoločenstva ľudí pre ktorých platia všetky zasľúbenia Boha. „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Mar.16:16). Preštudujte si prosím príklady ľudí v Novom Zákone, ktorí začali svoj skutočný vzťah s Bohom a čo tomu predchádzalo. (Skutky 2:36-42, 8:26-39, 9:1-19, kap.10, 16:11-15, 16:24-34, Sk.18:8, Sk.22:1-16)