Lekcia 6: Môžete byť "iba" kresťanom.

Uplynulo takmer 2000 rokov odkedy Ježiš v roku 33 v Jeruzaleme ustanovil svoju Cirkev, ale jej krása, jednoduchosť a čistota stále cez storočia žiaria nezmenené a nezakalené. V predchádzajúcich kurzoch sme spolu študovali niekoľko najdôležitejších charakteristík Cirkvi, tak ako sú opísané v Biblii. V lekcii 5 sme sa napríklad dozvedeli, že človek sa môže stať časťou Cirkvi, ktorú Ježiš založil iba tak, že ho do nej pridá Pán a že tak sa stane iba vtedy, keď poslúchneme príkazy evanjelia a prijmeme tým odpustenie hriechov (Sk.2:47).

V ostatných lekciách sme sa z Biblie dozvedeli, že sme "...pokrstení v Krista..." (Gal.3:27) a že pravý biblický krst je pochovanie vo vode na odpustenie hriechov (Rim.6:3-5, Sk.2:38, 1Pet.3:21). V lekcii 4 sme sa dozvedeli, že Cirkev, ktorú ustanovil Ježiš prijímala Pánovu Večeru každú nedeľu a že na bohoslužbe sa zjavne nepoužívali hudobné nástroje (Sk.20:7, Ef.5:19, Zjav.22:18-19). Tiež sme čítali, že Ježiš zasľúbil ustanoviť len jednu Cirkev a že v prvom storočí boli všetci verní kresťania časťou tohto jedného tela (Mat.16:18, Ef.1:22-23, 4:4-5).

Prečo je tak veľa cirkví?

Možno sa vo svetle týchto biblických učení čudujete prečo dnes existuje toľko konfliktných denominácií a z akej autority existujú. Cieľom tejto lekcie nie je byť kritický ohľadom úprimnosti, alebo dobrých úmyslov kohokoľvek, ale nájsť biblické odpovede na tieto dôležité otázky.

Ako sme už skôr spomenuli, ľudia mali vždy tendenciu pokúšať sa "vylepšovať" Boží plán a tým sa vzďaľovali od Božej cesty. V knihe prísloví napísal kráľ Šalamún: "Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou smrti." (Pr.14:12) Táto tendencia bola pravdivá počas dní kráľa Saula (1Sam.15:1-24), v čase Naamána (2Kráľ.5:1-14) a počas vekov. História nám ukazuje, že to je presne to, čo sa stalo krátko po dňoch apoštolov. Začalo postupné odklánanie sa od vzoru Nového Zákona. Ľuďmi riadené zmeny sa udiali v organizácii cirkvi, neskôr v spôsobe konania bohoslužby a živote cirkvi. Tieto zmeny sa neudiali zo dňa na deň a väčšina z nich nebola robená so zlými úmyslami, ale postupne spôsobili úplné odpadnutie od vzoru Nového Zákona. Základné charakteristiky Kristovej Cirkvi tak boli postupne nahradené za ľudské príkazy a doktríny až kým za niekoľko storočí väčšina náboženského sveta mala len veľmi málo spoločné s Cirkvou o ktorej čítame v Biblii.

Predpovede odpadnutia

Ježiš a apoštoli vedeli, že po veku apoštolov nastane odpadnutie a preto aj dôrazne varovali pred tým, aby kresťania boli zvedení takýmto odpadnutím. V Mat.24:11-13 Ježiš povedal svojim apoštolom: "Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. Kto však vytrvá až do konca, ten bude spasený." Aj apoštol Pavel podobne povedal starším z Efezu: "Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu." (Sk.20:29-30, pozri tiež Mat.7:15). A znovu čítame: "Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch odpadnú niektorí od viery..." (1Tim.4:1). Peter opísal prichádzajúce odpadnutie týmito slovami: "V ľude však bývali aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo. Keďže však zaprú aj samého Pána, ktorý ich vykúpil, uvalia na seba rýchlu skazu. A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy." (2Pet.2:1-2)

V celom Novom Zákone čítame proroctvo za proroctvom, že po dňoch apoštolov nastane odpadnutie od viery. Tieto proroctvá nehovoria o tom, že ľudia prestanú byť nábožní, alebo, že prestanú tvrdiť, že nasledujú Krista, ale jednoducho to, že odpadnú od Božieho vzoru a tak sa ich bohoslužba stane zbytočnou. Ježiš hovoril, že takýto ľudia budú naopak silne tvrdiť, že Ho nasledujú a že konajú mocné skutky v Jeho mene (Mat.7:22). Krátko po týchto slovách v Mat.15:9 Ježiš povedal, že podávanie ľudských príkazov ako doktríny robí bohoslužbu zbytočnou. Pavol potvrdil prichádzajúce odpadnutie od vzoru Nového Zákona ešte jasnejšie, keď opísal koniec sveta týmito slovami: "Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Lebo najprv musí prísť odpadnutie..." (2Tes.2:3)

Proroctvá sa začínajú napĺňať

Nebolo to dlho po čase apoštolov ako sa tieto proroctvá začali napĺňať. Najskôr sa zmenila jedna vec, potom druhá, aby sa prispôsobili mysleniu vtedajšieho času. Tieto zmeny vo vzore Nového Zákona boli postupné, tak, že sa nimi ani jedna generácia príliš neznepokojovala, ale nakoniec spôsobili vznik náboženských organizácií, ktoré boli často tak odlišné od vzoru novozákonnej cirkvi ako je deň od noci. Pozrime sa teraz spolu na náboženskú históriu a všimnime si len niektoré z najvýraznejších ľudských zmien a približný čas ich vzniku.

Významné ľudské zmeny a približný čas ich pôvodu

Používanie svätenej vody - r.120 Toto sa prevzalo zo Starého Zákona daného Židom

Krstenie novorodencov - prvýkrát spomenuté a odsúdené v treťom storočí Tertullianom (pozri Sk.8:36-39, Mat.28:19)

Prvé ľudské krédo - napísané v r.325 v Nicei v Bythínii 318 neinšpirovanými ľuďmi nazvané "Níceiské krédo". Je potrebné spomenúť, že "Krédo apoštolov" nebolo napísané apoštolmi a v dnešnej fomre sa neobjavilo skôr ako v roku 650.

Očistec - doktrína o tom, že človek môže trpieť trest po smrti a potom ísť do neba začala v r. 593 (pozri Luk.16:19-26).

Používanie hudobných nástrojov - prvýkrát pridané ku kresťanskej bohoslužbe v r. 666.

Celibát - Kňazi sa nemohli ženiť po roku 1015 (pozri 1Tim.4:1-3)

Spovedné vyznávanie kňazom - začalo v roku 1215.

Krst pokropením - bolo schválené koncilom v Ravenne v r.1311.

Iné podobné ľudské zmeny zahrňujú: predávanie odpustkov, Pánova večera mesačne, alebo štvťročne, kázanie žien v cirkvi, modlenie k Márii... (pozri 5M.4:2, Zjav.22:18-19)

Vznik moderných denominácií

Počas storočí pokračovala tendencia nahradzovať Boží plán ľudskými myšlienkami o náboženstve. Biblia v predopkladaní tohto hovorí: "Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov" (Iz.55:8).

Ako vznikalo viac a viac ľudských názorov a praktík začali sa formovať aj nové skupiny, každá v niečom podobná novozákonnej cirkvi, ale pritom každá obsahovala ľudské praktiky a doktríny, ktoré ju robili odlišnou od Cirkvi opísanej v Biblii a od tých ostatných. Dnes máme vo svete stovky rôznych denominácií, všetky na povrchu podobné, ale pritom každá odlišná ľudskými názormi a doktrínami učeními špecificky v danej skupine. Ak by tieto rozdielnosti neexistovali takéto samostatné skupiny by sa nikdy nevytvorili. Dnešné rozšírené náboženské rozdelenie nie je nad tým čo učí Biblia, ale nad ľudskými názormi a doktrínami, ktoré sa vytvorili od čias apoštolov (1Tim.1:3, Mat.15:9). Jediný skutočný základ pre jednotu je v úplnom návrate k vzoru Nového Zákona! (Mat.28:20).

Nedenominačné kresťanstvo

Pred pár rokmi sa rozprávali dvaja kazatelia o týchto a ďalších odklonoch od Biblie, ktoré ich trápili. Počas diskusie čítali Ježišove slová z Mat.16:18 "...na tej skale si postavím CIRKEV a pekelné brány JU nepremôžu." Takisto čítali podobnú pasáž zo Skutkov 2:47: "A Pán pridával deň čo deň zachránených k tomuto SPOLOČENSTVU." Jeden z mužov sa potom opýtal: "Keďže Biblia hovorí o tom, že Kristus ustanovil jednu Cirkev a že všetci spasení sú do nej priadní, ktorá Cirkev to je?" Potom začal vymenúvať niekoľko z najznámejších denominácií a pýtal sa, ktorá z nich to je. Aj keď ten druhý muž bol členom jednej zo spomenutých denominácií, povedal, že to nemôže byť ani jedna z nich, nakoľko história ukazuje, čo väčšina z ľudí aj priznáva, že ani jedna z týchto skupín nebola založená skôr ako niekoľko storočí po ére apoštolov. Pokračoval a hovoril, že všetci prvotní nasledovníci boli "iba" kresťania a neboli členmi žiadnej ľudskej denominácie.

Prvý kazateľ súhlasil a povedal, že to musí byť pravda nakoľko existencia ani jedinej katolíckej, alebo protestantskej denominácie v časoch apoštolov nie je nikde v Biblii opísaná. Nato sa opýtal: "Ak bolo možné pre všetkých ľudí v Biblii byť kresťanmi a časťou Pánovej Cirkvi bez toho, aby vstúpili do katolíckej, alebo protestantskej denominácie, prečo my dnes nemôžeme urobiť to isté?" Uvažoval, že nakoľko čas nie je pre Boha limitujúcim faktorom a keďže dnes máme to isté evanjelium ako mali prvotní kresťania, neexistuje dôvod prečo nemôžeme byť presne tým, čím boli oni, ani viac, ani menej, bez toho, aby sme vstupovali do akýchkoľvek denominácií.

Je takýto návrat stále možný?

V čase Nového zákona takéto nedenominačné kresťanstvo bolo nielen možné, ale bolo realitou. Biblia napríklad učí, že apoštol Pavel bol verným kresťanom v Pánovej Cirkvi stovky rokov predtým ako vznikla akákoľvek moderná denominácia. Ak by sa ho niekto opýtal či je katolíkom, alebo protestantom, nevedel by o čom sa rozpráva, nakoľko ani jedna z denominácií neexistovala ešte mnoho rokov po smrti apoštola. Ale je skutočne možné byť časťou tej istej Cirkvi, ktorej časťou bol aj Pavel a ktorá je opísané v Novom Zákone takmer 1600 rokov predtým ako vznikla akákoľvek moderná protestantská denominácia?

Preto, aby sme odpovedali na túto otázku pozrime sa opäť na to čo nám hovorí Biblia. V 1.Mojžišovej knihe 1:12 Písmo hovorí, že každé semä rodí "podľa svojho druhu". Tento princíp, povedaný inými slovami znamená, že ak zasadíme pšenicu, budeme takisto žať pšenicu, nie jablká, alebo kukuricu, ak zasadíme broskyne budeme aj oberať broskyne. Pavel použil tento fakt, aby ilustroval duchovnú lekciu, keď povedal: "...čo človek rozsieva, to bude aj žať." (Gal.6:7). Tento istý princíp tiež platí pre "zrno" v kráľovstve o ktorom Ježiš hovorí, že je Božie Slovo (Luk.8:11). Ak je toto isté, čisté zrno aj dnes zasadené v úprimnom srdci, bez pridaných doktrín a kréd ľudí, tak toto isté zrno, ako to učí Písmo, prinesie presne tú istú úrodu, ako prinieslo v časoch apoštolov. (pozri tiež Mat.13:24-30)

Pánova Cirkev versus ľudské denominácie

Napriek tomu, že všetky ľudské denominácie majú určité dobré charakteristiky, najzhovievavejšia vec, ktorú môžeme povedať o ktorejkoľvek z nich je, že neboli založené v správnom čase, na správnom mieste a ani správnou osobou k tomu, aby mohli byť Cirkvou o ktorej čítame v Novom Zákone. Každé náboženské telo založené na inom mieste ako v Jeruzaleme, v inom čase ako v roku 33 po Kristovi, alebo kýmkoľvek iným ako Ježišom, nemôže spĺňať opis Cirkvi o ktorej sa píše v Biblii. Každá takáto organizácia existuje bez Kristovej autority a proti Jeho modlitbe o jednote (J.17:20-21). Preto jediný správny smer, ktorým môžeme kráčať, je byť časťou Cirkvi o ktorej čítame v Novom Zákone, bez toho, aby sme vstupovali do akýchkoľvek denominácií.

Možno sa sami seba pýtate: "Je to ešte stále možné?" Odpoveď je mohutné ÁNO! Nielen, že je to možné, ale mnoho ľudí tak vo svete robí. Sú muži a ženy, ktorí sa snažia nasledovať tento jednoduchý vzor Nového Zákona, ktorý pre svoju Cirkev určil Pán. Títo ľudia nie sú časťou akejkoľvek denominácie, ale tým, že poslúchli evanjelium ich Pán pridal do svojej Cirkvi, tak ako tomu bolo v čase Nového Zákona (Sk.2:47). Boli "s Ním v krste pochovaní", "...na odpustenie svojich hriechov", tak ako to prikazuje Biblia (Kol.2:12, Sk.2:38). Každý prvý deň v týždni (nedeľu) sa stretávajú, aby spoločne chválili Boha a "lámali chlieb" (Sk.20:7), tak ako to robili kresťania v časoch apoštolov. Nemajú žiadne ľudské kréda a nenesú žiadne ľudské meno. Žiadne ľudské meno sa nemôže porovnávať s Kristovým menom a ani žiadne iné pre Boží ľud nie je potrebné.

V konaní bohoslužby, učení a živote sa kresťania v Kristových cirkvách snažia byť identickí so vzorom Nového Zákona. Preto nie sú ani katolícke, ani protestantské, tak ako neboli Kristove cirkvi ani v časoch apoštolov. Neexistuje väčšia istota ako úplný návrat k Novému Zákonu, tak ako ho ustanovil Kristus, ako ho praktizovali a v Písme špecificky schválili apoštoli. Je to jediná cesta, ktorá je správna a nemôže viesť nesprávnym smerom.

Ste pozvaní, aby ste sami skúmali Bibliu a život ľudí, ktorí sa ju rozhodli skutočne nasledovať. Presvedčte sa sami, či je to skutočne Cirkev o ktorej sa hovorí v Biblii. Ak zistíte, že je učené, alebo praktizované niečo, čo môžeme označiť za cudzie učeniu Nového Zákona radi to zmeníme. Chceme Vás povzbudiť, aby ste nasledovali cestu, ktorá je správna, aby ste počúvali Božie Slovo a poslúchli ho. Nech vás Boh vedie pri štúdiu Jeho Slova.

Otázky k lekcii 6: