Lekcia 4: Akceptovateľná Bohoslužba.

Už od počiatku vekov si človek neustále uvedomoval existenciu vyššej inteligencie vo vesmíre. Toto uvedmovoanie nepochádzalo iba z Písma, ale aj zo sveta, ktorý vidíme okolo nás. Pred mnohými časmi povedal Dávid: "Nebesá rozprávajú o Božej sláve, obloha svedčí o diele Jeho rúk." Ž.19:2. Ak si uvedomíme všetok veľký entuziazmus, ktorý ľudia počas stáročí preukazovali pri uctievaní vyššej inteligencie je smutné, že veľká väčšina tohto uctievania bola uskutočňovaná spôsobom, ktorý v očiach Boha nie je akceptovateľný. Keď Izraelci na púšti uctievali zlaté teľa, vraveli, že uctievajú "Boha", ktorý ich vyviedol z Egyptskej krajiny (Neh.32:8-10). Biblia nám hovorí, že aj keď toto uctievanie bolo charakterizované entuziazmom, v očiach Božích to bolo ohavnosťou a vyvolalo to v Ňom veľký hnev. (2M.32:8-10)

Ako čítame o falošnom ucietaní Baala, Dagóna, Aštarty a Molecha uvedomujeme si, že preto, aby bola Bohoslužba akceptovateľná, musí byť nielen smerovaná k jedinému pravému Bohu, ale že tiež musí byť konaná podľa Božích pravidiel. Títo uctievatelia modiel mohli tvrdiť, źe uctievajú najvyššieho stvoriteľa vesmíru, tak ako Izrael, aj keď ho pomenúvali iným menom. Je zrejmé, že mnohí takíto ľudia si neuvedomujú, že ich kamenné modly sú ich "bohovia", ktorým slúžia (2M.32:4-6). Bohoslužba však, bez ohľadu na to ako úprimne je vedená, nie je v Božích očiach akceptovateľná, pokiaľ nie je uskutočnovaná podľa Jeho Božích príkazov.

V Duchu a Pravde

Ježiš povedal, že skutoční ctitelia sa budú Bohu klaňať v "DUCHU a PRAVDE." (J.4:23) Bohoslužba musí byť nielen úprimne konaná, ale tiež presne podľa príkladu, ktorý nám dal Kristus a Jeho inšpirovaní apoštoli. Preto, aby sme Boha uctievali v "Pravde", musíme Ho uctievať podľa toho ako nás tomu učí vo svojom Slove. Ježiš objasnil svoj výrok o tom, že musíme Boha uctievať v "Pravde", keď sa modlil k Otcovi: "Posväť ich v pravde, TVOJE SLOVO JE PRAVDA." (J.17:17) Uctievať v "Pravde" znamená uctievať presne podľa príkladu, ktorý je daný v Novom Zákone.

Počas stáročí boli ľudia, ktorí sa považovali za kresťanov a pritom sa snažili uctievať Boha spôsobmi odlišnými od spôsobov praktizovaných a učených v čase Nového Zákona. Uvažovali, že oslavujú Boha úprimne a že samotná forma uctievania nie je dôležitá. Tento istý spôsob myslenia však môže byť použitý na také isté ospravedlnenie uctievania Baala, Molecha a zlatého teľaťa a to ani nehovoríme o takých moderných falošných náboženstvách ako je Moslimstvo, Budhizmus a Hinduizmus, ktoré zapierajú Krista a učenie s Ním spojené.

Viac ako iba úprimnosť

Aj keď úprimnosť vždy bola pre akceptovateľnú Bohoslužbu nevyhnutná, sama úprimnosť nie je postačujúca. Len málokto by pochyboval o skutočnosti, že v každej skupine ľudí o ktorých sme práve hovorili boli mnohí úprimne uctievajuci ľudia, ale to samo osebe neospravedlňovalo ich neposlúchanie Božieho zákona. Pavol bol úprimný, keď prenasledoval kresťanov, mysliac si, že tým koná Božiu vôľu, ale neskôr si uvedomil, že keď tak robil hrešil proti Bohu (Sk.22:3-8,23:1). Akceptovateľná Bohoslužba tak nemôže byť konaná podľa toho, čo si my "myslíme", že by bolo vhodné a prijateľné. Znovu si musíme pripomenúť slová Boha: "Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty..."(Iz.55:8). My si môžeme o nejakom spôsobe bohoslužby myslieť, že je nádherný a v skutočnosti je v Božích očiach ohavnosťou. Skutočným testom o tom či daná praktika je, alebo nie je akceptovateľnou časťou bohoslužby je odpoveď na otázku: "Môžeme pre danú praktiku nájsť autoritu v Novom Zákone?"

Zmeny v konaní bohoslužby

Ako uvidíme neskôr niektoré dnes často akceptované praktiky nikdy neboli povolené v novozákonnej cirkvi pokiaľ žili apoštoli a boli do bohoslužby vnesené ľudským uvažovaním a navzdory mnohým oponentom až po smrti apoštolov. Ježiš učil, že zmeniť akýmkoľvek spôsobom Boží plán robí Bohoslužbu márnou a zbytočnou. Toto sú Jeho slová ohľadom tých, ktorí tak urobia. "Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy." (Mat.15:9, pozri tiež Zjav.22:18-19, Gal.1:8-9)

Tendencia "vylepšiť" Boží plán nie je nová. Bola praktizovaná a Bohom odsúdená počas stáročí. Biblia napríklad opisuje ako sa kráľ Saul pokúsil "vylepšiť" Boží príkaz ohľadom zničenia Amálekovcov. Uvažoval, že by bolo výborné "zlepšiť" Bohoslužbu ak by priniesli od Amálekovcov to najlepšie z dobytka a potom to obetovali Bohu. Pamätáme si, že Boh Saulovi k tomu nedal autoritu a preto ho aj zavrhol ako kráľa nad Izraelom pre jeho hriech a neposlúchanie Božích príkazov. (1.Sam.15:26, Ž.19:13)

Podobný je príklad dvoch starozákonných kňazov Nádába a Abíhua (3M.10:1-2). Biblia opisuje ako sa snažili "vylepšiť" Boží plán tým, že na Bohoslužbu priniesli "...neposvätný oheň, čo im Hospodin neprikázal." Za tento akt neposlušnosti "...vyšľahol oheň sped Hospodina a strávil ich, takže zomreli pred Hospodinom." (v.2) Ak by mali čas mohli obhájiť svoj skutok a povedať: "Boh to nenariadil, ale tiež nepovedal, že to na Bohoslužbe nemôžeme robiť a preto je to správne."

Podstatou tu však znovu je to, že Boh nám nehovorí všetky veci, ktoré nemôžeme robiť ako súčasť bohoslužby a poslušnosti, pretože to by naplnilo knihu hrubú mnoho kilometrov. Keď nám hovorí čo máme robiť automaticky vylučuje všetko ostatné. A tak, ak je nám prikázané pri Pánovej večery používať nekvasený chlieb automaticky to vylučuje používať koláč, cukrík, celozrnný chlieb a všetky ostatné potraviny aké si vieme predstaviť. Tento istí princíp tiež platí pre všetky osatné časti bohoslužby a poslušnosti.

Návrat k vzoru Nového Zákona

V živom kontraste k pompéznemu rituálu a ceremóniám ľuďmi vytvorených náboženstiev stojí jednoduchá a pritom nádherná Bohoslužba novozákonnej cirkvi. Táto Bohoslužba, inšpirovaná Bohom a učená apoštolmi, nám poskytuje jediný skutočný vzor ako má vyzerať akceptovateľná Bohoslužba dnes. Jedna z hrozieb odpadnutia od tohto vzoru spočíva v skutočnosti, že niektoré ľudské, nebiblické praktiky boli praktizované takú dlhú dobu, že sú často akceptované bez najmenšieho váhania aj keď pre ne nenájdeme autoritu ani v jedinom verši Nového Zákona. Keďže ich nemôžeme nájsť v Písme, musia to nevyhnutne byť "ľudské príkazy" o ktorých hovoril Ježiš a ktorých praktizovanie robí Bohoslužbu zbytočnou. (Mat.15:9)

Biblia učí, že plán bohoslužby určený Kristom a apoštolmi bol jednoduchý a ľahko pochopiteľný. Pozostáva z piatich častí: 1.modlitby, 2.kázania(učenia), 3.zbierky, 4.Pánovej večere a 5. spevu.

Nasleduje krátka štúdia každej z častí bohoslužby:

1. Modlitba

Potreba modlitby je všeobecne tak akceptovaná, že nepotrebuje dlhý komentár. Niektoré z množstva veršov, ktoré by mohli byť citované sú: Sk.2:42, 12:5,12, 16:25, 20:36, 1Tes.5:17, 1Tim.2:1, Rim.8:26. Ale aj v tejto časti bohoslužby ľudia niekedy robia zmeny. Praktizovanie modlitieb k Márii, určitím "svätým", alebo modlenie sa ich prostredníctvom k Bohu spadá do tejto kategórie. Biblia nám hovorí: "Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš..." (1Tim.2:5) Nikde v Biblii nie je do tejto pozície ustanovená Mária, dokonca ani nikde nie je naznačené, že by mala mať akýkoľvek druh špeciálnej autority, alebo pozíciu nad ktorýmkoľvek iným verným kresťanom. (pozri. Mat.12:46-50) Podobne aj modlitby ku "svätým" sú čisto výtvorom ľudskej fantázie a v Písme nemajú akúkoľvek oporu. Dokonca ani Boží anjel si nedovolil prisvojiť privilégium patriace len Bohu (Zjav.19:10, pozri tiež Sk.10:25-26). Všetky takéto prikázania sú preto "ľudské príkazy" o ktorých hovoril Ježiš a ktorých praktizovanie robí Bohoslužbu zbytočnou. (Mat.15:9)

2. Kázanie (učenie)

Podobne ako modlitba je kázanie evanjelia tak śiroko akceptované, že nepotrebuje veľký komentár. Jedny z najdôležitejších veršov k tejto téme sú: Sk.20:7, Gal.1:8-9, 1Kor.1:21 a Sk.2:42. Ale aj v tejto časti niekedy ľudia odbočili od Božej cesty. Praktizovanie kázania ženami a tak verejné preberanie autority nad mužmi v cirkvi je v Novom Zákone odsúdené spôsobom, ktorý nemôže byt nepochopený. Apoštol Pavel povedal: "...nech ženy v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon." (1Kor.14:34) A znovu čítame: "Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom." (1Tim.2:12) Toto však ženám nebráni učiť iné ženy alebo deti (Tit.2:3-4)

3. Zbierka

V 1Kor.16:1-2 nám Biblia hovorí: "Nech si každý z vás V PRVÝ DEŇ PO SOBOTE odloží, čo by mohol usporiť, aby sa zbierky nerobili vtedy, keď prídem."

Aj keď je podpora kázania evanjelia povinnosťou a privilégiom každého kresťana, vždy je v Novom Zákone opísaná ako dobrovoľné a ochotné, slobodné rozhodnutie. Nátlakové metódy, kontrolovanie atď. neboli nikdy používané. Biblia učí, že ak by sa zbierky mali konať takýmto spôsobom, nie sú akceptovateľné bez ohľadu na veľkosť sumy (2Kor.9:7). Iné spôsoby získavania financií pre prácu cirkvi sú pre Nový Zákon neznáme. Ďalšie verše spojené s témou sú: 2Kor.8:1-8, Mat.19:29, Luk.21:1-4.

4. Pánova Večera

Účasť na Pánovej večery by mala pre každého kresťana byť jedna z najúžasnejších skúseností vôbec. Ježiš povedal o chlebe: "To čiňte na moju pamiatku!" a znovu o plode viniča: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás."(1Kor.11:24-25, Luk.22:19-20) Spoločenstvo pri Pánovej večery by tak nikdy nemalo byť iba povinnosťou, ale úžasným privilégiom. Pavol povedal: "Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu až kým nepríde." (1Kor.11:26)

V novozákonnej cirkvi bola Pánova večera prijímaná každú nedeľu. Ako biblická tak aj svetská história svedčí, že pokiaľ žili apoštoli a mnoho rokov po ich smrti nebola Pánova večera nikdy znehodnotená na mesačné, alebo štvrťročné obdobie. V Skutkoch apoštolov čítame o praktizovaní v novozákonnej cirkvi: "Keď sme sa v PRVÝ DEŇ PO SOBOTE zišli na LÁMANIE CHLEBA..." (Sk.20:7). Z týchto veršov ako aj z 1Kor.16:1-2 sa dozvedáme, že prvý deň v týždni t.j. nedeľa bol deň pravidelného stretávania cirkvi a že jedným z hlavných dôvodov stretávania bolo "lámanie chleba", alebo účasť na Pánovej večery. Takisto svetská história poukazuje na fakt, že prvotná cirkev praktizovala účasť na Pánovej večery každú nedeľu. Niekto by mohol namietať, že verš Sk.20:7 nehovorí, že sa kresťania stretávali každú nedeľu. Pripomeňme si preto dve podobné časti Písma.

V Starom Zákone Boh nariadil: "Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!" (2M.20:8) Aj keď Židia mohli odmietnuť zrejmé znenie tohto nariadenia a argumentovať, že verš nehovorí o "každom dni sviatočného odpočinku", tí, ktorí nedodržiavali každý jeden deň sviatočného odpočinku boli za svoje bláznovstvo odsúdení (pozri. 4M.15:32-36). A znovu v 1Kor.16:1-2 nám Biblia hovorí, že zbierky sa konali v "prvý deň po sobote". Ak je správne prijímať Pánovu Večeru menej často ako to robili apoštoli s tým, že ju to robí vzácnejšou, ako si to niektorí myslia, prečo nie je to isté uvažovanie použité aj s ohľadom na spev, modlitby alebo zbierky?

5.Spev

Jedna z ďalších charakteristík novozákonnej bohoslužby, ktorá sa môže niekomu zdať dosť zvláštna, je, že spev bol vždy bez používania hudobných nástrojov. V Novom Zákone nemáme jediný príklad použitia hudobného nástroja v cirkvi či už apoštolmi, alebo akýmkoľvek verným učeníkom, aj keď sa v tom čase hudobné nástroje bežne používali skoro v každej inej skupine. Svetská história poukazuje na skutočnosť, že používanie hudobných nástrojov bolo čisto "ľudským príkazom" a objavilo sa okolo roku 666 po Kristovi, niekoľko storočí po smrti apoštolov a bez akejkoľvek autority Nového Zákona.

Nový Zákon jasne učí a prikazuje kresťanom spievať bez používania hudobných nástrojov (Ef.5:19, Kol.3:16), podobne ako v Starom Zákone Boh prikázal Nóachovi postaviť koráb z góferového dreva (1M.6:14). Pridať k Bohoslužbe bez Božej autority piáno, orgán, gitaru a pod. porušuje ten istý princíp, ktorý by porušil Nóach, ak by góferové drevo, ktoré Boh nariadil na stavbu korábu zmiešal s javorovým. Ak by Nóach urobil takú vec mohol by uvažovať podobne ako človek, ktorý by pridal ku Pánovej večery koláč a limonádu, alebo hudobný nástroj k Bohoslužbe a povedať: "Boh nepovedal, že to nemôžem urobiť." Ako sme si však skôr pripomenuli na príklade Nádába a Abíhua (3M.10:1-2), Boh nám nehovorí všetko čo na Bohoslužbe nemôžeme robiť, ale dáva nám autoritu robiť iba to čo On špecificky nariadil.

Mnoho vecí, ktoré sa nám môžu zdať ako krásne, sú v Božích očiach ohavnosťou (Iz.55:8). Ak by bola inštrumentálna hudba skutočne iba "pomôckou" ako sa to občas tvrdí, potom by inšpirovaní apoštoli, ktorí milovali cirkev viac ako svoj vlastný život, videli dôvod na jej používanie. Hoci Dávid v Starom Zákone používal pri Bohoslužbe hudobné nástroje, podobne ako obetoval zvieratá ako zábitné a spaľované obete, je z Písma zrejmé, že v Bohoslužbe novozákonnej cirkvi tieto praktiky nikde nenájdeme a Nový Zákon nám pre ich praktizovanie nedáva preto ani autoritu. (pozri záver lekcie 1)

Mnoho ľudí po celom svete aj dnes oslavuje Boha jednoduchým, ale pri tom nádherným spôsobom podľa príkladu Nového Zákona. O tejto skutočnosti budeme viac študovať v lekcii 6.

Otázky k lekcii 4: