Lekcia 2: Viera a skutky

V našej prvej lekcii sme študovali o tom ako Boh dal Izraela zmluvu na vrchu Sínaj, ako nechal Ježiša umrieť za naše hriechy a ako nám dal Nový Zákon pod ktorým dnes žijeme. Teraz začneme štúdium o „povinnosti" človeka, ktorú má voči Bohu. Keď Ježiš umrel na kríži vstúpil do platnosti Nový Zákon. O pár dní neskôr počul na deň Letníc veľký zástup židov ako Peter a apoštoli kázali prvú kázeň o evanjeliu. V nej ich obvinil z toho ako brutálne zavraždili Božieho Syna. Biblia hovorí: "Keď to počuli, bodlo ich to v srdci a oslovili Petra a ostatných bratov: Mužovia, bratia, čo máme robiť?" Peter im povedal: "Kajajte sa, každý z vás nech sa dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a prijmete dar Svätého Ducha." (Sk.2:37-38) Biblia ďalej hovorí, že okolo tri tisíc ľudí reagovalo na Petrove slová, prijalo jeho slová a dalo sa pokrstiť na odpustenie hriechov a boli tak pridaní do cirkvi. (Sk.2:41,47) Boli však aj takí Židia, ktorí tiež verili v Krista, ale na Jeho učenie takým spôsobom nereagovali. "Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy, lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu. (J.12:42-42)

Z týchto príkladov je zrejmé, že v Novo Zákonnom pláne existuje veľmi jasný vzťah medzi akceptovateľnou vierou a poslušnosťou. Toto je témou tejto lekcie. V Efezským 2:8 Pavol povedal: "Lebo milosťou ste spasení skrze vieru..." Táto veľká pravda, aj keď je mnohými ľuďmi akceptovaná, je často zle pochopená. V liste Hebrejom 11:6 čítame: "Bez viery sa však nemožno zapáčiť. Lebo kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmieňa tých, čo ho hľadajů." A znovu v Skutkoch 16:31 Pavol povedal žalárnikovi vo Filipách: "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom..." Ježiš povedal v Markovi 16:16 "Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený...". Tieto a mnohé ďalšie verše jasne hovoria o obrovskom význame viery. Bez nej nie je pre hynúci svet žiadnej nádeje. Aj tak môžu niektorí ľudia povedať, že viera popredných mužov, ktorí nevyznali Krista zo strachu pred vylúčením zo synagógy bola Bohom akceptovaná tak isto ako viera troch tisícov na Letnice. Biblia učí o tom, že či je naša viera akceptovaná Bohom závisí na tom v akom stave existuje.

Stavy v akých viera existuje

Biblia opisuje dva stavy v akých môže viera existovať. V jednom stave viera môže viesť a vedie ku spaseniu. V druhom stave je úplne zbytočná a môže byť namiesto požehnania pravým opakom.

Tieto dva stavy sú:

• MŔTVA VIERA
• ŽIVÁ VIERA

1. MŔTVA VIERA

V liste Jakubovi 2:17 Biblia hovorí: "Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, je sama osebe mŕtva." Tak ako telo človeka môže existovať v živom aj mŕtvom stave, tak aj viera môže byť buď živá, alebo mŕtva. Živá viera podobne ako živé telo sa prejavuje aktivitou. Mŕtva viera podobne ako mŕtve telo nečinnosťou. Mŕtva viera iba verí, ale nie je poslušná zákonom Krista. To bola viera popredných mužov, ktorí nevyznávali Krista. Biblia hovorí o tom, že dokonca aj diabol má takúto vieru, ale že čo sa týka spasenia je takáto viera úplne zbytočná. V liste Jakubovi 2:19 inšpirovaný pisateľ listu odsúdiac falošnú doktrínu o spasení vierou bez poslušnosti k príkazom Božieho Slova povedal: "Ty veríš, že je jeden Boh a dobre robíš. Ale aj démoni veria a trasú sa." A znovu vo veršoch 14-16 Jakub jasne povedal, že pokiaľ naša viera nie je spojená so skutkami poslušnosti, nikdy sa nemôžeme páčiť Bohu. A nakoniec v poslednom verši druhej kapitoly ukončil svoju úžasnú kapitolu o viere keď povedal: "Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak mŕtva je aj viera bez skutkov." (Jak.2:26) Jakub tak povedal, že ako mŕtve telo je k ničomu bez ducha, tak aj mŕtva viera je zbytočná bez skutkov poslušnosti ku Kristovmu zákonu. Môžeme veriť v Krista a dokonca sa označovať za kresťanov, ale pokiaľ aktívne neposlúchame Jeho učenie naša viera sa dokáže ako prázdna a budeme navždy stratení.

2. ŽIVÁ VIERA, VIERA SPOJENÁ SO SKUTKAMI

Biblia jasne učí o kontraste medzi mŕtvou vierou, ktorá nemôže spasiť a aktívnou, živou vierou, ktorá sa páči Bohu. V celej Biblii nenájdeme jediný príklad človeka, ktorý by bol spasený skrze mŕtvu vieru. Pavol tento fakt jasne povedal v liste Galatským 5:6 kde hovorí: "...ale viera činná skrze lásku." Každý príklad obrátenia v Biblii ukazuje na skutočnosť, že ľudia boli spasení len vtedy, keď ich viera bola spojená s poslušnosťou Božiemu zákonu. Jakub povedal: "Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov." (Jak.2:18) Tento princíp je tiež jasne ilustrovaný v známej jedenástej kapitole listu Hebrejom (často označovanej za "tabuľu cti starozákonným postavám"). V tejto kapitole inšpirovaný autor opísal veľa príkladov ľudí spasených skrze vieru. V každom jednom prípade bola viera znásobená tiež poslušnosťou. Spomenul napríklad takých ľudí ako...

a) ÁBEL- ktorý vierou priniesol Bohu lepšiu obeť. (v.4)

b) NOÁH- ktorý vierou postavil koráb ako mu kázal Boh (v.7)

c) ABRAHÁM- Ktorý vierou opustil svoj domov a obetoval syna (v.8,17)

Ak je to časovo možné je vhodné si prečítať tiež Jakuba 2 a Hebrejom 11.

Dôležité časti Písma týkajúce sa Poslušnosti.

Nižšie sú uvedené niektoré z biblických pasáží, ktoré ukazujú, že musíme nielen veriť v Krista, ale tiež musíme poslúchať prikázania evanjelia, aby sme boli spasení.

• Matúš 7:21 "Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, čo PLNÍ vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach."
• Skutky 10:34-35 "...Nato sa Peter ujal slova a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa Ho bojí a KONÁ SPRAVODLIVO."
• 2 Tesalonickým 1:7-8 ...keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, v plameni ohňa trestajúc tých, ktorí nepoznajú Boha, ako aj tých, ktorí sú NEPOSLUŠNÝ EVANJELIU Pána Ježiša."
• Ján 15:14 "Vy ste moji priatelia, AK KONÁTE, čo vám prikazujem."
• 1 Peter 1:22 "Keďže ste si očistili duše POSLUŠNOSŤOU PRAVDE k nepokryteckej bratskej láske..."
• Hebrejom 5:9 "...a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí Ho POSLÚCHAJÚ."
• 1Ján 2:4 "Kto hovorí: Poznám Ho, ale Jeho prikázania nezachováva, JE KLAMÁR a niet v ňom pravdy." Rim.6:16 "Či neviete, že ak sa niekomu oddávate za POSLUŠNÝCH otrokov, ste otrokmi toho, koho POSLÚCHATE? Buď otrokmi hriechu, ktorý vedie k smrti, alebo otrokmi POSLUŠNOSTI, ktorá vedie k SPRAVODLIVOSTI." 1Ján 5:3 "Lebo láska k Bohu je v tom, aby sme ZACHOVÁVALI JEHO PRIKÁZANIA, a Jeho prikázania nie sú ťažké."

Pozri tiež 1Samuel 15:16-24, Kazateľ 12:13-14, Matúš 7:24-27.

Nie sme spasení iba vierou

Z práve študovaných veršov je zrejmé, že hoci sme spasení vierou, nemôžeme byť spasení "IBA VIEROU". Takáto doktrína by vynechala nielen krst, ale vylúčila by tiež potrebu pokánia a konania činov v láske. Je množstvo pasáží, ktoré hovoria o tom, že sme spasení vierou. Dôležitou vecou však je pamätať kedy sme spasení vierou. Odpoveď je zrejmá z pasáží, ktoré sme čítali. SME SPASENÍ VIEROU LEN VTEDY AK JE VIERA ČINNÁ V SKUTKOCH POSLUŠNOSTI lebo "Tak aj viera: ak sa nedokazuje skutkami je sama osebe mŕtva" a "...aj démoni veria a trasú sa." (Jak.2:17,19) Biblia odsuzuje jasne každú ľudskú teóriu, ktorá učí, že sme spasení "iba vierou" bez skutkov poslušnosti, keď jasne hovorí: "Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov a nie zo samotnej viery." (Jak.2:24)

VZŤAH VIERY A SKUTKOV

Tak ako je v Biblii opísaných viac stavov viery, je tiež viac ako jeden druh "skutkov". Biblia opisuje najmenej štyri rôzne druhy skutkov. Tri z nich nemajú pre naše spasenie žiadnu cenu, ale štvrtý je tak dôležitý, že človek bez neho nemôže byť ospravedlnený. (Jak.2:24) Tieto štyri druhy môžeme opísať nasledovne:

1. SKUTKY TELA - Sú to skutky neprávosti ako smilstvo, závisti, opilstvo... Sú opísané v liste Galatským 5:19-21.

2. NAŠE VLASTNÉ SKUTKY - Sú to skutky, ktoré robia ľudia s nádejou, že budú spasení svojou vlastnou silou bez Boha. Zahrnuté je sem nielen modloslužobníctvo, ale tiež všetka náboženská práca, ktorú neautorizuje Boh. (Sk.7:41, 2Tim.1:9)

3. SKUTKY MOJŽIŠOVHO ZÁKONA - Tak ako sme študovali v prvej lekcii Starý Zákon skončil smrťou Krista, preto už dnes nepodliehame tomuto zákonu. Pavol povedal: "Vieme však, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša." (Gal.2:16)

4. SKUTKY POSLUŠNOSTI Sú to jednoducho skutky poslušnosti Kristovmu evanjeliu. Bez týchto skutkov nemôžeme "vojsť do nebeského kráľovstva." (Mat.7:21, Tit.1:16, 2Tes.1:7-9). Toto vysvetľuje ako mohol Pavol povedať v Efezanoch 2:9, že nie sme spasení z našich skutkov, kým Jakub hovorí, že sme ospravedlnení zo skutkov (Jak.2:24). Pavol hovoril o našich vlastných skutkoch (verš 8), kým Jakub hovoril o skutkoch poslušnosti (Jak.2:14-21). To však neznamená, že si môžeme zaslúžiť spasenie, alebo byť hodní spasenia. Noah si nezaslúžil spasenie tým, že postavil archu. Józue nezískal Jericho tým, že okolo neho kráčal. Izraelci nezískali zasľúbenú zem iba preto, že jednoducho putovali z Egypta do Kanánu. Tieto veci, podobne ako dnes spasenie, sú darom od Boha, ale človek musí uskutočňovať skutky poslušnosti, aby tento dar dostal. Viera tak bez poslušnosti je bezcenná.

Spôsoby neposlušnosti

Možno sa už čudujete prečo je celá lekcia zameraná na vzťah viery a poslušnosti. Dôvodom je skutočnosť, že mnoho ľudí neposlúcha Božie Slovo bez toho, aby si v skutočnosti uvedomovali, že tak robia. Biblia učí, že môžeme neposlúchať Boha prakticky tromi spôsobmi:

1. ROBENÍM TOHO ČO BOH ZAKAZUJE: Zrejmý spôsob akým môžeme neposlúchať Boha je robenie toho čo Boh vyslovene odsudzuje a zakazuje. Adam a Eva neposlúchli Boha týmto spôsobom tým, že jedli zo zakázaného ovocia (1M.2:17). Ten istý princíp platí aj v Novom Zákone. Po tom, ako uviedol zoznam "skutkov tela" Pavol hovorí: "...tí, čo robia také veci, nebudú mať účasť na kráľovstve Božom." (Gal.5:19-21)

2. ZLYHANÍM ROBIŤ TO ČO BOH PRIKÁZAL: Jakub povedal, "A tak, kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech." (Jak.4:17) Aj ak sa nám Božie prikázanie zdá zbytočné a nepotrebné musíme ho dodržiavať ak chceme byť spasení. Biblia hovorí, že Boh nerozmýšľa tak ako človek. (Iz.55:8-9) Mnoho prikázaní, ktoré človek odmietol ako nepotrebné, sú v Božích očiach veľmi dôležité, inak by ich nedal. Klasickým príkladom takejto neposlušnosti je malomocný Naamán. (2Kr.5) Keď prvýkrát počul príkaz Boha, že sa má sedemkrát ponoriť v rieke Jordán, aby sa vyliečil z malomocenstva, odmietol to s tým, že takýto príkaz nedával zmysel. Dokonca sa nahneval a odišiel. Našťastie pre Naamána však svoje rozhodnutie oľutoval včas, poslúchol "hlúpy" príkaz Boha a bol zo svojej choroby vyliečený. Naozaj "...múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom." (1Kor.3:19) V histórii máme množstvo príkladov, kedy sa ľudia rozhodli znevažovať Kristove prikázania. Iba preto, že sa tak rozhodol duchovný vodca, cirkev, alebo cirkevné zhromaždenie, to ešte rozhodnutie nerobí správnym v očiach Boha.

3. KONANÍM BEZ BOŽEJ AUTORITY: Tretí spôsob neposlušnosti je prevziať autoritu, ktorá náleží iba Pánovi. Toto zahŕňa dve základné oblasti: 1.nahradzovanie Božích prikázaní podobnými ľudskými príkazmi a 2. pridávaním príkazov a praktík k plánu evanjelia, pre ktoré v Písme nemáme žiadnu autoritu. Ježiš o tomto hriechu hovoril týmito slovami: "Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy." (Mat.15:9) Počas stáročí si človek nechával "právo" pridávať čokoľvek k Božiemu Slovu a bohoslužbe, nariadenia, ktoré Boh nikdy nedal. V každom veku však Boh tento postoj jednoznačne odsudzoval. V 15. storočí pred Kristom napísal Mojžiš: "Nesmiete pridať nič k tomu, čo vám dnes prikazujem, ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dávam." (5M.4:2) V Novom Zákone apoštol Ján povedal: "Ak niekto k tomu pridá, pridá mu Boh pliag, opísaných v tejto knihe. A ak niekto uberie zo slov proroctva tejto knihy, tomu Boh odníme jeho podiel zo stromu života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe." (Zj.22:18-19).

Nech máme vždy odvahu odložiť každý ľudský príkaz a učenie a prijať iba tie duchovné praktiky a doktríny pre ktoré môžeme nájsť autoritu v Novom Zákone.

Otázky k lekcii 2: