„Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si!“ Mat. 14:22 – 33

Táto udalosť sa stala v noci po tom ako podvečer Ježiš nasýtil z 5 chlebov a 2 rýb zástup 5000 mužov a okrem nich ženy a deti. Učeníci boli tí, ktorí to všetko videli a ktorí roznášali tieto chleby zástupom. Už po niekoľký raz sa mohli presvedčiť o tom, že ich Učiteľ je Boží Syn na základe všetkých týchto znamení, ktoré robil. Ešte predtým ako Ježiš nasýtil zástupy uzdravil mnohých chorých. Po nasýtení zástupov, keď učeníci aj zástupy odišli, sa Ježiš sám modlil na vrchu. Keď skončil išiel za učeníkmi, ale nie loďou, ale kráčal po vode za nimi. Učeníci sa plavili v tme na vode v silnom vetre. Ježiš v tomto vetre a vlnách kráčal po vode k nim. Ich prvou reakciou, keď Ho uvideli, bol strach. Mysleli si, že vidia prízrak a od strachu začali kričať. Ježiš ich hneď upokojil slovami: „Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!“ Keď Ho počul Peter povedal Mu, že ak je to naozaj On, nech rozkáže, aby po vode išiel k Nemu. Ježiš Mu odpovedal: „Poď!“ Peter vykročil z lode na more, kde boli silné vlny a vietor a kráčal po vode k Ježišovi. Kráčal až do času kedy sa začal rozhliadať naokolo a uvedomil si v akom je veľkom nebezpečenstve. Keď si to uvedomil, dostal strach a začal sa topiť a volať k Ježišovi o pomoc. Ježiš ho hneď zachránil so slovami: „Ó, maloverný, prečo si pochyboval?“

Tento príbeh je pre nás veľkým príkladom. Aj my často počúvame Pánove slová a vo viere vykročíme za Ním, ale potom často začneme hľadieť na víchor okolo seba a začneme sa topiť. To vďaka čomu Peter začal kráčať prvýkrát v živote po vode bez toho, aby sa do nej ponoril bola jeho viera v Ježiša a Jeho slová. Veril, že keď Pán kráča po vode a volá aj jeho môže po vode kráčať aj on. Jeho viera mu to naozaj aj umožnila až do času kedy začal pochybovať, do času kedy sa začal so strachom pozerať okolo seba, na vlny, vietor a situáciu v ktorej sa ocitol. Prestal hľadieť na Ježiša a veriť Jeho slovu, začal mať strach a myslel na nebezpečenstvo.

To isté sa ľahko stáva aj nám. Čítame Písmo a s vierou podľa neho začneme žiť, ale zrazu keď sa už ocitneme „vo víchry na vode“ začneme sa topiť. Ak sa nám stane, že začneme mať v akejkoľvek situácii pochybnosti a strach (či už je to rozhodovanie sa o mieste bývania, práci, čakaní na životného partnera, vzťahy s ľuďmi okolo nás ...) spomeňme si na Ježiša a Petra. Ježiš nám povedal, aby sme nežili tak ako svet, ale vykročili za Ním a On nás aj dokáže previesť po „rozbúrených vodách“ života. Dôverujme Mu v akejkoľvek situácii sa ocitneme a všetky naše pochybnosti a strach predkladajme v modlitbách nášmu Otcovi. On nás vždy počuje a postará sa o nás. Nepozerajme na vlny, ale na Ježiša!

„Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery ...“ Žid 12:2

„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ 1Pt 5:7